Vesmír je fascinujúcim miesto, kde na prvý pohľad jasné veci, sa správajú inak. Nedávno sme si napríklad vysvetlili, že ak by vo vesmíre vo vašej tesnej blízkosti vybuchla hviezda a vy by ste nejakým zázrakom prežili, tak by ste to nepočuli. Dôvodom je, že vo vesmíre je vákuum, čo znamená, že tam nie je nosič zvuku, ktorým je na Zemi vzduch. No zaujímavosťou je, že potenciál prenášať zvuk vo vesmíre má medzihviezdny plyn a prach, no má to jeden háčik, sú tak rozptýlené, že výsledné zvukové vlny majú takú nízku frekvenciu, že presahujú schopnosti ľudského sluchu.
Prejdime ale teraz k ďalšej téme, ktorou je rotácia galaxií. Ak by sme sa pozreli na galaxie v našom okolí, tak by sa mohlo zdať, že stoja na mieste. Preto je logickou otázkou, ako vieme, že rotujú? Odpoveď na to ponúka portál univerzity wtamu.edu, konkrétne Dr. Christopher S. Baird.
Ako vieme, že galaxie rotujú?
Galaxie vo vesmíre skutočne rotujú vrátane tej našej. Rotujú pritom obrovskými rýchlosťami. Napríklad naša galaxia (Mliečna dráha) rotuje rýchlosťou 210 km za sekundu. No keď sa pozeráme na vzdialené galaxie, tak vyzerajú, že stoja. Odpoveď na túto otázku je v skutočnosti veľmi jednoduchá. Je to preto, že galaxie sú nepredstaviteľne obrovské a pohybujú sa v ešte väčšom priestore. Výsledkom je efekt, ktorý spôsobuje, že objekt pohybujúci sa vysokou rýchlosťou na veľmi dlhú vzdialenosť, sa pri pohľade z diaľky pohybuje pomaly.
Pre lepšie pochopenie tohto fenoménu si predstavte auto, v ktorom idete rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Za jednu sekundu tak prejdete 55.555556 metrov. Ak by ste sa potrebovali dostať do bodu B, ktorý je od vás vzdialený jeden kilometer, tak by vám to trvalo len pár sekúnd! Ak by sa niekto na vás pozeral, tak by sa mu to javilo ako extrémna rýchlosť. No teraz si predstavte, že vzdialenosť, ktorú musíte prejsť je 2 000 kilometrov. Cesta by vám trvala už 10 hodín. Pre pozorovateľa, ktorý je umiestnený tak, aby mohol vidieť celú vašu cestu, by sa zdalo, že cestujete extrémne pomaly. V skutočnosti si môže pozorovateľ dokonca myslieť, že sa vôbec nehýbete, ak by bola vzdialenosť ešte niekoľkokrát násobne väčšia.
Rovnaký koncept platí pre galaxie a slnečné sústavy. Napríklad vzdialenosť, ktorú musí naša Slnečná sústava prejsť, aby mohla uskutočniť jeden úplný prelet okolo stredu galaxie, je približne 9 × 16 na sedemnástu kilometrov. Aj keď sa naša sústava pohybuje rýchlosťou okolo 80470 kilometrov za hodinu, bude nám to stále trvať asi 200 miliónov pozemských rokov, kým dokončíme jednu cestu okolo stredu galaxie.
Znamená to, že pre vzdialeného mimozemského astronóma v inej galaxii, ktorý môže vidieť rotáciu našej Slnečnej sústavy, sa bude zdať naša rotácia prakticky tak, že sa vôbec netočí. To isté platí ale aj pre nás, keď pozorujeme vzdialené svety.
