Dnešné vtáky sú potomkami dinosaurov vrátane sliepok. Hoci to znie neuveriteľne, ale ide o pokrvných príbuzných. Všetky druhy vtákov totiž pochádzajú z rovnakej rodiny živočíchov ako Tyrannosaurus Rex. Zaujímavosťou je, že dinosaury zdieľajú viac biologických podobností so sliepkami, kurencami či pštrosmi ako s plazmi, ako sú napríklad aligátory či krokodíly. No vedci dlho nemali jasnú predstavu o tom, ako sa vyvinula u vtákov schopnosť lietať. Trochu nového svetla do tejto problematiky prinášajú vedci z University of Tokyo.
Komu vďačia dnešné vtáky za schopnosť lietať?
Výskumníci v týchto dňoch publikovali štúdiu, v ktorej sa pozreli na túto problematiku podrobnejšie. Všetky dnešné moderné vtáky sú schopné letu vďaka špecializovanej štruktúre krídiel, ktorá sa vola propatagium. Vo svojej podstate ide o blanu medzi prednými končatinami a krkom. Ale evolučný pôvod tejto štruktúry bol dlho záhadou. Podľa novej štúdie sa ale vyvinula u nelietavých dinosaurov. Zistenie pochádza zo štatistických analýz kĺbov ramien zachovaných vo fosíliách.
„Na prednej hrane vtáčieho krídla je štruktúra nazývaná propatagium, ktorá obsahuje sval spájajúci rameno a zápästie, ktorý pomáha mávaniu krídel a umožňuje let vtákom,“ povedal docent Tatsuya Hirasawa. „Nenachádza sa u iných stavovcov a tiež sa zistilo, že zmizol alebo stratil svoju funkciu u nelietavých vtákov, čo je aj jeden z dôvodov, prečo vieme, že táto štruktúra je nevyhnutná pre let. Takže, aby sme pochopili, ako sa u vtákov vyvinul let, musíme vedieť, ako sa vyvinulo propatagium. To je to, čo nás podnietilo preskúmať niektorých vzdialených predkov moderných vtákov, teropodných dinosaurov.“
Teropodné dinosaury, ako napríklad Tyrannosaurus rex a Velociraptor mali ruky, nie krídla. Ak by vedci našli dôkaz o ranom zárodku propatágia u týchto dinosaurov, pomohlo by to vysvetliť, ako moderná vtáčia vetva stromu života prešla z rúk na krídla. Nie je to ale také jednoduché, pretože propatagium sa skladá z mäkkých tkanív, ktoré nefosilizujú dobre, ak vôbec, takže priame dôkazy sa nemusia dať nájsť.
„Riešením, s ktorým sme prišli na posúdenie prítomnosti propatágia, bolo zhromaždiť údaje o uhloch kĺbov pozdĺž ramena alebo krídla dinosaura alebo vtáka,“ povedala Yurika Uno
U moderných vtákov sa krídla nemôžu úplne vysunúť kvôli propatágiu, čo obmedzuje rozsah možných uhlov medzi spojovacími časťami. Ak by vedci našli podobne špecifický súbor uhlov medzi kĺbmi vo vzorkách dinosaurov, tak by mohli povedať, že aj oni mali propatagium.
Na základe tejto stopy tím zistil, že propatagium sa pravdepodobne vyvinulo v skupine dinosaurov známych ako maniraptoranské teropódy vrátane slávneho Velociraptora.
Tento výskum znamená, že je teraz známe, kedy propatagium vzniklo, a vedie výskumníkov k ďalšej otázke, ako to vzniklo. Rovnako vzniká aj otázka, prečo tieto konkrétne druhy teropódov potrebovali takúto štruktúru. Dnes len môžeme hádať prečo, no vedci sa plánujú v budúcnosti pozrieť aj tieto otázky.
