Posledných pár hodín sa Slovensko odelo do bielych šiat. Ruka v ruke s tým obvykle na našom území prichádzajú nemalé problémy s dopravou. Cestári nestíhajú, je ťažké dostať sa do niektorých lokalít, vlaky majú meškania, pulz miest sa viditeľne spomalí. Tieto dni ale nie sú nič v porovnaní so zimou, ktorá zasiahla naše územie presne pred 30 rokmi.
Po teplom začiatku nového roka, kedy teploty dosahovali v Bratislave 12 stupňov nad nulou, prišla zmena. 3. januára 1987 k nám začal prúdiť arktický vzduch, pri ktorom teploty poklesli o 20 stupňov. O pár dní neskôr prišla z Balkánu vlna vlhkého vzduchu a 9. januára to prišlo.
S krátkymi prestávkami snežilo husto až tri dni. Za pár dní napadlo na väčšine Slovenska 30 – 70 cm snehu, pričom najviac nasnežilo na juhozápade. V Bratislave namerali 65 cm a v Dunajskej Strede až 77 cm snehu, no silný vietor vytváral aj dvojmetrové záveje.
Foto: via nasenovinky.sk
Mestská hromadná doprava v Bratislave skolabovala – nepremávali autobusy, trolejbusy ani električky, ktoré boli často iba odstavené a nevrátili sa do depa. Prestalo fungovať zásobovanie obchodov, najmä potravín, takže bol problém dostať chlieb či mlieko. Nechodilo sa do školy ani do práce.
Trnava bola pre snehové záveje odrezaná od sveta. Nedarilo sa sprejazdniť ani cestu do Jaslovských Bohuníc, a preto zmena, ktorá nastúpila do práce v elektrárni v nedeľu o 14. hodine, sa nedočkala vystriedania ani v pondelok popoludní. Vo východoslovenskej nížine ostali trčať v trojmetrových závejoch autá, autobusy aj vlaky. Najznámejší slovenský vlak Tatran-expres prišiel z Košíc do Bratislavy s 15-hodinovým meškaním – „Ako keby ho ťahali kone“, písala vtedy tlač.
Foto: via nasenovinky.sk/
Po troch dňoch, keď konečne ustalo sneženie, poriadne prituhlo. 12. januára bolo ráno -14 až -18°C a cez deň sa naďalej ochladzovalo. Ráno 13. januára bolo extrémne chladné. V Košiciach sa teplota pohybovala okolo -26°C, v Poprade a Žiline okolo -29°C, v Partizánskom -30°C a v Trenčíne až -32°C. Na celom Slovensku vyhlásili uhoľné prázdniny, posledné celoplošné v novodobej histórii. Mesačné maximum celkovej snehovej pokrývky dosiahlo v januári absolútne najvyššie hodnoty na 49 meteorologických staniciach zo 107, ktoré boli v tom čase v prevádzke, čo predstavuje 46%.
Zaujímavým bol aj rok 1929, kedy padol na Slovensku teplotný rekord. Arktický vzduch šarapatil v celej našej vlasti. V obci Vigľaš, kúsok od Zvolena, zaznamenali v noci z 11. na 12. februára teplotu -41 °C. Tuhé mrazy spôsobovali, že praskali stromy a múry domov, hynula divá zver, vrany, či sýkorky. Úplne zamrzli všetky plytšie studne a mráz poškodil aj koľajnice.
