Majestátne hory a ligotavé moria vždy lákali cestovateľov, ale niekedy má príroda väčšie esá v rukáve. Predstavujeme Vám sedem zvláštnych fenoménov na našej planéte.
1
Zmrznuté metánové bubliny, Kanada
Vyzerajú ako z iného sveta, lietajúce tanieriky, ktoré spadli do vody a zamrzli, alebo ako nejaké staroveké medúzy zachované v ľadových kapsuliach. V skutočnosti sú to zmrazené metánové bubliny – vrecká plynu, ktoré vytvárajú pozoruhodný úkaz, keď sú takto chytené v pasci zmrazené pod vodou.
img: via http://www.bbc.com/
Dajú sa nájsť v zime v severných jazerách vo vysokých zemepisných šírkach, ako sú jazerá Abraham v Alberte (Kanada), tieto plynové bubliny sa tvoria tak, že baktérie na dne ktoré vylučujú metán, skonzumujú spadnuté listy, trávu a zvieratá, čo spadnú do vody a utopia sa. Tento plyn je uvoľnený v tvare bubliniek, ktoré sa transformujú do desaťtisícov zľadovatených bielych diskov, keď prídu do styku so zmrznutou vodou.
Je to ohromujúci ale aj potencionálne nebezpečný úkaz. Tento silný skleníkový plyn nielen ohrieva planétu, ale je tiež vysoko horľavý. Na jar, keď sa topia ľady, metánové bublinky praskajú a šumia a vytvárajú tiež zaujímavý úkaz – ale keby tam ktokoľvek čo i len škrtol zápalkou, toto množstvo metánu by skončilo obrovskou explóziou.
Zvedavci môžu pozorovať toto metánové “čkanie“ v jazerách Kanadského Národného parku Banff alebo aj v Arktickom oceáne pri Sibíri, kde vedci našli obrovské plynové bubliny až 900 metrov na šírku.
2
Krvavé vodopády, Antarktída
Názov hovorí všetko. Krvavé vodopády, nachádzajú sa vo východnej časti Antarktídy, McMurdo Dry Valleys. Na pohľad to vyzerá ako keby sa pomaličky liala šarlátovo-červená krv po snehobielom ľadovci Taylor a jazere Bonney pod ním, je to prekvapujúci a strašidelný úkaz.
Avšak stekajúca karmínová tekutina nieje krv, a ani voda zafarbená červenými riasami, ako najprv špekulovali prví Antarktický priekopníci. V skutočnosti tento žiarivý okrový odtieň pochádza z extrémne slaného podzemného jazera.
img: via http://www.bbc.com/
Asi pred dvoma miliónmi rokov hyper – soľná vodná plocha bola izolovaná od svetla, kyslíka a tepla pod ľadovcom Taylor. Tým, že táto slaná voda steká trhlinou v ľadovci, reaguje s kyslíkom vo vzduchu a vytvára túto veľkolepú hrdzavú kaskádu.
Je to vedecký aj vizuálny zázrak, a tento ľadovec je jediné miesto na zemi, o ktorom vieme, kde to môžme pozorovať. Dostupný je pomocou vrtuľníka zo stanice McMurdo alebo základne Scott, poprípade aj loďou zo zátoky Ross.
3
Plávajúce kamene, USA
Keď návštevníci narazili na desiatky ťažkých kameňov, ktoré vyzerali, že sa samovoľne posúvali po vyschnutom dne jazera Racetrack Playa v Údolí smrti (Národný park Kalifornia) a zanechali za sebou stopu dráhy ktorú prešli, vedci boli zmätení. Ako sa mohlo toľko ťažkých kameňov, niektoré vážiac až 300 kg, takto presúvať v tak odľahlej časti údolia?
Aby toho nebolo málo, tak niektoré stopy dráhy po kameňoch boli elegantne zakrivené, niektoré boli priame s náhlymi odbočeniami doprava alebo doľava. Kto alebo čo pohlo s týmito kameňmi? Hneď sa vynorili teórie ako magnetické polia, zásah mimozemšťanov, prašné víri alebo dokonca aj pokus o žart zo strany nejakých vtipkárov.
img: via http://www.bbc.com/
Napokon prípad vyriešil až vedec z NASA. V roku 2006 Ralph Lorenz vytvoril model kuchynského stola, kde použil malý kamienok zmrazený v štipke vody v špeciálnej Tupperwarovej nádobe aby demonštroval toto “postrčenie ľadu“ – fenomén záhadnych plachtiacich kameňov.
Jazero Racetrack Playa je v zime plné vody a kamene na dne jazera sa obalia ľadom. Vďaka vztlaku ľadu, je aj ľahký vetrík postačujúci na to aby pohol so zmrazenými kameňmi na zablatenom dne jazera. Kamene, čo majú drsnú spodnú časť zanechávajú priame stopy, zatiaľ čo tie s hladkou spodnou časťou ľahko menia smer a môžu odbočovať zo svojej dráhy. Teplejšie mesiace roztopia ľad a vyparia vodu a ostanú takto len kamene a ich záhadné stopy presunu.
Návštevníci môžu vidieť tieto plávajúce kamene v lokalitách ako Little Bonne Claire Playa v Nevade a najviac známe Racetrack Playa v Údolí smrti
4
Jazero Kawah Ijen, Indonézia
Turisti sa hrnú na Indonézsky ostrov Java aby mohli vidieť pozoruhodnú sopku Kawah Ijen – a to ani nečakajú, že na vrchole nájdu ohromujúce tyrkysové jazero v jej kráteri. A to nie je všetko, svetlé citrínovo zafarbené kamene a oblaky bielych plynov obklopujú toto až kilometer široké jazero a vytvárajú veľkolepú šou.
img: via http://www.bbc.com/
Jeden prvok je zodpovedný za celú, zarážajúcu scénu: síra. Komora magmy pod sopkou vpúšťa sírové plyny do jazera. V kombinácii s vysokou koncentráciou rozpustených kovov, plyny menia vodu na brilantný odtieň modrej a taktiež vykresľujú kráter Ijen ako svetovo najväčšie vysoko kyslé jazero s pH 0,5.
Tá istá komora vystreľuje aj súvislý prúd sírového plynu zo strán, ktorý krúži okolo jazera. Keď sa plyn kondenzuje a klesá dole, zafarbí pri tom kamene v okolí jazera na šokujúci odtieň elektrickej žltej.
Čo tomuto miestu pridáva na kráse a to hlavne v noci, sú výstrely sírových plynov, ktoré sa vznietia na záblesk svetlej modrej farby pri kontakte so vzduchom.
Neohrození cestovatelia môžu absolvovať troj hodinovú túru ku kráteri a z brehu uvidieť jazero osobne.
5
Skrytá pláž, Mexiko
Je to sen každého rekreanta: ukrytá pláž schovaná pred ľuďmi, s tieňom, slnkom a čistou vodou. Tento sen je skutočnosťou v Playa Del Amor, viac známe ako Skrytá Pláž, ktorá sa nachádza na jednom z ostrovoch Marieta pri pobreží Mexika.
Nepravdepodobným zdrojom tohoto magického malého tajomstva bol výbuch bomby. Mexiko začalo testovať bomby na neobývaných ostrovoch Marieta začiatkom roku 1900 a výsledkom toho bola diera na pobreží jedného ostrova. Časom vlny zaplnili túto dieru pieskom a vodou, vytvorili tým vyčlenený malý raj, kde sa dá kajakovať, plávať, opaľovať mimo dohľadu okolia.
img: via http://www.bbc.com/
Playa Del Amor, doslova Pláž zaľúbených, je zvonku neviditeľná, ale návštevníci sa tam vedia dostať cez 24 metrov dlhý tunel, ktorý spája odľahlú pláž k oceánu.
6
Ružové jazero Hillier, Austrália
Vzácnym vizuálnym pôžitkom je letieť ponad západnú Austráliu: zasadené medzi hustým emeraldovým lesom obklopeným tmavomodrým Južným oceánom sú rady jazier v zaujímavej ružovej farbe.
Jedno z najznámejších je jazero Hillier – 600 metrov dlhé jazero na okraji Stredného ostrova v súostroví Recherche pri pobreží západnej Austrálie. Obklopené tenkým kruhom z piesku a rozpínajúcim sa lesom, toto ružové jazero zvýrazňuje okolitú krajinu.
img: via http://www.bbc.com/
Ešte prekvapivejšie ako jeho farba je to, že sa doteraz nikomu nepodarilo poriadne vysvetliť príčinu tohoto zafarbenia. Medzi možné príčiny patrí napríklad prítomnosť zelených rias, ktoré sú schopné akumulovať vysoké úrovne beta – karoténu, červeno – oranžové farbivo, halobacteria – typ mikroorganizmu, ktorý vyzerá červeno vo veľkých kvetoch, alebo vysoká koncentrácia kreviet soľanky ružovej.
Väčšina turistov obdivuje farebnú nádheru jazera Hillier z vrtuľníka alebo lietadla. Pre návštevníkoch je tu tiež možnosť zaplávať si, jazero je veľmi slané ale nie je toxické.
7
Rozprávkové kruhy, Namíbia
Naprieč vyprahnutým pastvinám púšte Namib spočíva desivý pohľad: milióny kruhových škvŕn na zemi v prázdnote bez rastlín, z ktorých každá má 2 až 15 metrov v priemere, sú usporiadané vzorovo ako plásty medu a to cez 2,500 kilometrov pôdy. Tieto disky iba z pôdy, známe ako rozprávkové kruhy, označujú krajinku v Namíbii, ako keby sa obrie mole prejedli cez obrovské koberce pastvín.
img: via http://www.bbc.com/
Pridávajúc ku tajomnosti nikto nevie isto ozrejmiť, čo spôsobilo tieto podivné formácie, ale samozrejme teórií málo nie je.
Vedci navrhujú rádioaktivitu pôdy, alebo to, že toxíny uvoľňované z rastlín zabili vegetáciu v kruhových vzoroch. Iní veria, že kruhy sú dielom piesočných termitov. Aby zachovali vodu, zahrabávajú sa do pôdy v kruhových vzoroch a konzumujú korene vegetácie, aby základné zrnká piesku absorbovali padajúci dážď.
Ďalšia hypotéza popisuje kruhy ako súperenie o zdroje. V drsných krajinách rastliny súperia o vodu a živiny. Tak ako slabšie rastliny uhynú a silnejšie narastú, vegetácia sa takto samo organizuje do týchto neobvyklých vzorov.
S ohľadom na tajuplnú krásu týchto javov, snáď najvýstižnejšia teória je od miestnych Krovácov, ktorí tvrdia, že rozprávkové kruhy nie sú nič iného ako stopy bohov.
