„Každý človek sa musí rozhodnúť, či bude chodiť vo svetle tvorivého altruizmu alebo v tme deštruktívneho sebectva.“ – Martin Luther King, Jr.
Martin Luther King predkladá voľbu medzi altruizmom a sebectvom. Nedávna štúdia publikovaná v časopise Human Brain Mapping odhaľuje, že altruizmus môže byť v skutočnosti zakorenený v mozgu.
Spoluautor tejto štúdie Leonardo Christov-Moore, postgraduálny pracovník UCLA inštitútu neurovedy a ľudského správania povedal, „altruizmus môže byť v nás viac zakorenený ako sme si doposiaľ mohli myslieť.“ Marco Iacoboni profesor psychiatrie v UCLA a hlavný autor štúdie uvádza, že zistenia tohto výskumu by mohli ľuďom pomôcť správať sa menej sebecky.
Christov-Moore a Marco Iacoboni najali 20 účastníkov na uskutočnenie štúdie. Mozgová činnosť všetkých účastníkov bola monitorovaná použitím funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Účastníkom bolo pustené video ruky pichanej špendlíkom a následne boli požiadaní imitovať fotografie rôznych tvárí. Každá z tvárí zobrazovala rôzne emócie, napríklad: šťastie, smútok, vzrušenie a hnev.
Zistilo sa, že amygdala, somatosenzorické kôry a anterior insula sú spojené s prežívaním emócie, bolesti a imitovania druhých. Regulované správanie a riadiace impulzy sú riadené dvoma odlišnými oblasťami v prefrontálnej kôre.
img: www.innevation.com
V ďalšej časti štúdie išlo o samostatnú činnosť. Táto činnosť vyžadovala, aby účastníci hrali hru, známu ako diktátorská hra, kde účastníci dostanú určité množstvo peňazí, pri ktorom sa môžu rozhodnúť, či si ho nechajú pre seba alebo sa podelia s cudzím človekom. V tejto konkrétnej štúdii účastníci dostali 10 amerických dolárov. Hra pozostávala z 24 kôl. Cudzinci, ktorí boli účastníkom ukázaní boli obyvatelia Los Angeles a použil sa ich skutočný príjem a vek. Ich mená boli zmenené za účelom ochrany súkromia.
Akonáhle bola dokončená prvá časť štúdie výskumníci porovnali skeny mozgu s množstvom peňazí, ktoré sa každý z účastníkov rozhodol darovať.
Tretina účastníkov bola najštedrejšia. Ukázali najsilnejšie reakcie v oblastiach mozgu spojenej s emóciami, vnímaním bolesti a napodobňovania ostatných. V priemere táto skupina rozdala okolo 75 percent svojich peňazí.
Na druhej strane účastníci s najväčšou aktivitou prefrontálnej kôry sa so svojimi peniazmi delili najťažšie. Vzdali sa iba 1 až 3 dolárov za jedno kolo.
Výskumníci označili túžbu deliť sa s druhými ako zrkadlový impulz. „Čím väčšiu máme tendenciu nepriamo prežiť situácie druhých, tým viac s nimi zaobchádzame rovnako ako so sebou,“ povedal Christov-Moore.
My, ako ľudské bytosti, sa zdáme byť nesebeckejší a altruistickejší než by väčšina z nás predpokladala. Altruizmus je inštinkt prežitia, ktorý je v našich génoch – vnútornou silou k dobrote, ktorá je v každom z nás od narodenia.
