„Jedného dňa veľmi bohatý otec vzal svojho syna na vidiek iba za účelom ukázať synovi, aké je to byť chudobný. Na farme strávili niekoľko dní a nocí.“
„Po návrate z cesty, sa otec opýtal svojho syna, ako sa mu výlet páčil. „Bolo to skvelé, oci,“ odpovedal syn. „Videl si aké je to byť chudobný?“ spýtal sa otec. „Áno“ odpovedal syn. “
„A čo si sa z cesty naučil? “ spýtal sa otec. Syn odpovedal: „Videl som, že my máme jedného psa a oni mali štyroch. My máme bazén, ktorý siaha až do polovice našej záhrady a oni majú potok, ktorý nemá konca.“
„V noci máme v našej záhrade rozsvietené lampy a oni majú hviezdy. My máme pozemok na ktorom žijeme a oni majú polia, ktoré siahajú ďalej než dovidíme. My máme služobníkov, ktorí nám slúžia, ale oni slúžia druhým. “
„My naše jedlo nakupujeme, a oni si ho vypestujú. Máme múry okolo nášho majetku, ktoré nás chránia, oni majú na ochranu priateľov.“ Chlapcov otec onemel. Potom syn ešte dodal: „Ďakujem, že si mi ukázal aký sme vlastne chudobní…“
„Mnohokrát zabúdame na to, čo máme a sústredíme sa na to, čo nemáme. Čo je pre jedného bezcenné môže byť pre niekoho všetkým. Všetko je založené na niečom pohľade. Niekedy na to treba perspektívu dieťaťa, aby nám pripomenulo, čo je vlastne dôležité.“
Vďačnosť je všetkým…
img: pixabay
