Čas – existuje snáď záhadnejší a zvláštnejší fenomén nášho vesmíru? Hoci sa s ním každý z nás stretáva každý deň a fyzici ho usilovne skúmajú už sto rokov, vlastne jeho podstatu stále nechápeme.
Jediným dôkazom, že existoval minulý týždeň, je naša pamäť. Ale pamäť, to je vlastne len stabilná štruktúra neurónov v mozgu…
Jeden z rešpektovaných fyzikov prišiel s neobvyklou teóriou. Namiesto, aby sa pýtal, čo je vlastne čas, hovorí: „Nič ako čas neexistuje.“
Štandardný model vesmíru pracuje už od čias Alberta Einsteina s tým, že čas je jedným z rozmerov nášho vesmíru, podobný priestorovým rozmerom. Brian Greene to v knihe Elegantný vesmír opisuje veľmi pochopiteľne:
„Keď sa s niekým chceme stretnúť, popíšeme mu, kde v priestore ho očakávame – napríklad v 9. poschodí budovy na rohu 53. ulice a 7. avenue v New Yorku. Máme tu tri diely informácie odrážajúce konkrétnu pozíciu v troch priestorových dimenziách vesmíru. Rovnako dôležité ale je, kedy ho očakávame – napríklad o tretej hodine poobede. Tento diel informácie hovorí, kde v čase sa naše stretnutie uskutoční. Udalosti sú teda určené štyrmi diely informácie: tromi o priestore a jedným o čase. „
Toto všetko je ale len ilúzia – aspoň podľa fyzika Juliana Barboura. „Keď sa pokúšate chytiť čas, vždy vám prekĺzne medzi prstami,“ tvrdí. „Ľudia sú si istí, že čas existuje, ale nie sú schopní ho nijako uchopiť. Myslím si, že je to preto, že čas v skutočnosti vôbec neexistuje. „Fyzik k tomu samozrejme nedospel len tak pri premýšľaní niekde v krčme; dostal sa k tejto myšlienke štúdiom toho, ako veda vnímala čas. A to od Isaaca Newtona, pre ktorého bol čas riekou, ktorá tečie vždy a všade rovnako, až po najmodernejšie exotické teórie superstrún.
Pre Barboura čas nie je súčasťou štvorrozmerného časopriestoru. Fyzik ho chápe len ako ilúziu spôsobenú tým, že sa všetko okolo nás mení. Barbour chápe všetky jednotlivé momenty v čase ako jeden celok, kompletný a existujúci sám o sebe. Nazýva tieto momenty výrazom „Teraz“.
Popisuje ich takto: „Ako žijeme, zdá sa nám, že sa pohybujeme sériou Teraz. Otázkou však je, čo sú zač. „Pre Barboura je každé Teraz súhrnom všetkého vo vesmíre. „Máme silný dojem, že veci voči sebe zaujímajú isté pevné postavenie. Rád by som od toho oddelil všetko, čo nevidíme (priamo i nepriamo) a držal sa myšlienky, že veľa rôznych vecí koexistuje súčasne. Sú jednoducho Teraz – nič viac, nič menej. “ Príde vám táto predstava len ťažko pochopiteľná? Barbour si preto predstavil aj opisy, ktoré sa dajú predstaviť aj pre mozog ne-fyzika.
Ako si to máme vlastne predstaviť?
Jeho Teraz sa dajú predstaviť ako stránky z poviedky, ktoré sú vytrhnuté z knihy a náhodne pohádzané po podlahe. Každá stránka je oddelená entita existujúca bez času, mimo času. Ak sa stránky nejakým spôsobom zoradia a potom sa krok po kroku prechádzajú, vzniká z nich príbeh. Ale nech už stránky usporiadame akokoľvek, napriek tomu je každá z nich kompletná a nezávislá. Ako Barbour hovorí: „Mačka, ktorá vyskočí, nie je tou rovnakou mačkou, ktorá dopadne na zem. „Neexistuje teda žiadny okamih v minulosti, ktorý by zmenil v okamih v budúcnosti. Všetky možné konfigurácie vesmíru, každé možné miesto atómu vo vesmíre existuje súčasne.“
„Čo ma naozaj fascinuje,“ popisuje Barbour svoju víziu, „je, že všetky tie existujúce Teraz majú špeciálnu štruktúru – dala by sa predstaviť ako krajina. Každý bod v tejto mape je jedno Teraz – celok potom nazývam Platonia. Prečo? Je totiž bezčasá a tvorená dokonalými matematickými zákonmi – podobne ako svet ideí, aký popisoval antický filozof.“
