Vedci z Kalifornskej univerzity sa pokúsili čo najvernejšie simulovať, čo čaká astronautov pri ceste na Mars. Zistenia boli negatívne.
Skúmali predovšetkým, aký má kozmické žiarenie vplyv na mozgy cicavcov. Astronauti budú totiž tomuto žiareniu celú dobu vystavení. Výsledky štúdie uverejnenej v odbornom časopise Science Advances hovoria o tom, že žiarenie má negatívny vplyv na funkcie mozgu.
Vesmír je plný vysoko nabitých častíc- zvyšky po explóziách supernov. Profesor Charles Limoli vystavil takýmto časticiam myši. Tie boli geneticky upravené tak, že neuróny v ich mozgoch žiarili a vďaka tomu mohol pozorovať, ako sa menia. Šesť týždňov po ožiarení mali myši nižšie množstvo dendritov (výbežkov, ktoré prijímajú vstupnú informáciu). Častice tieto zakončenia v podstate spálili. Strata dendritov je napríklad typickým prejavom spojeným s Alzheimerovou chorobou. V štandardnom teste sa ukázalo, že ožiarené myši majú výrazne nižšiu pozornosť a v situáciách, keď sú vystavené novým podnetom, sa správajú chaoticky. U ľudí by sa zrejme tento efekt prejavoval ako neschopnosť vyvolávať si spomienky, zníženou schopnosťou vyhodnocovať situácie logicky, stratou pozornosti a koncentrácie.
Vedci si však nemyslia, že misia na Mars je nemožná: ,,Mozgy astronautov by mohlo ochrániť zosilnenie materiálov v stenách kozmických lodí a tiež v skafandroch,“ povedal Limoli. Jeho výskumný tím navyše pracuje na liekoch, ktoré by mohli chrániť neuróny pomocou voľných radikálov.
.src
