Pred niekoľkými dňami sme sa venovali tvrdeniu, že či sa voda vo verejnom bazéne zafarbí, ak do nej vykonáme malú potrebu. Odpoveď je, že nie. Neexistuje totiž látka, ktorá by bola dnes schopnou identifikovať moč v bazéne, hoci vyrobiť ju dokážeme. No problémom je, ako zabrániť tomu, aby táto látka nereagovala s inými podobnými organickými zlúčeninami, ktoré sú prítomné v bazéne. V každom prípade, nenavádzame vás na to, aby ste močili do bazénu. Je to nechutné! Možno ste ale niekedy rozmýšľali nad tým, či to niekto cudzí robí. Poďme sa na túto problematiku pozrieť bližšie spolu s vedcami z University of Alberta, ktorý vykonali zaujímavý experiment.
Močia ľudia do bazéna?
Krátka odpoveď je, hoci je nechutnou, tak áno, podaktorí tak robia bez hanby. Vedci k tomuto záveru došli potom, ako sa pozreli na zloženie vody v bazéne.
„Nový výskum potvrdzuje to, čoho sme sa všetci obávali, no málokto si to prizná – aspoň niektorí z nás čúrajú na miestnom kúpalisku.“, hovoria vedci v tlačovej správe. No ako sa dopracovali k tejto odpovedi?
Vedci na to, aby sa dopracovali k tomuto zisteniu, tak sledovali rôzne látky, ktoré sú prítomné v moči a následne zisťovali ich prítomnosť v bazéne. Konkrétne sa pozreli na látku známu ako acesulfám draselný. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o vysoko rozšírené sladidlo, ktoré ľudia bežne konzumujú.
„Tieto sladidlá konzumuje široká verejnosť v spracovaných potravinách, sú extrémne stabilné a nemetabolizujeme ich, takže prechádzajú našim telom a nie sú úplne rozložené,“ vysvetlil doktorand z analytickej a environmentálnej toxikológie.
V prvom kroku vedci analyzovali vzorky moču od dobrovolníkov, aby odhalili, koľko mikrogramov acesulfámu draselného je prítomného v moči. Zistili, že každý mililiter moču obsahuje približne 2,36 mikrogramu tejto látky.
Teraz už len stačilo zistiť prítomnosť a množstvo tejto látky v bazénoch. Pozreli sa na dva bazény o objeme 416 tisíc litrov vody a 832 tisíc litrami vody. V menšom bazéne našli 156 nanogramov acesulfámu draselného na liter a v tom väčšom 210 nanogramov. Je to ale veľa alebo málo? Posúďte sami. Preložme si tieto zistenia na objem v litroch, aby sme mali lepšiu predstavu o tom, koľko moču bolo vo verejných bazénoch. V menšom bazéne bolo približne 30 litrov moču, zatiaľ čo v tom väčšom, to bolo cez 75 litrov moču.
Vedci následne otestovali aj ďalšie obdobné bazény, aby zistili, či nejde o anomáliu a odhalili, že nie. Výsledky boli podobné.
Môžeme sa ale utešovať, že vedci nesledovali koľko ľudí v sledovanom období sa kúpalo v bazéne a ani to, koľko priemerný podvodný močák vylúči počas kúpania moč. Môžeme teda dúfať, že v tom bazéne v našom okolí, sa kúpe po väčšine menej ľudí.
A hoci moč je u zdravých ľudí sterilná, tak v kombinácii s ďalšími látkami v bazéne, nie je pre naše zdravie to pravé orechové. Blackstock vysvetlil, že zložky obsahujúce dusík nachádzajúce sa v moči, ako je močovina a amoniak, môžu reagovať s dezinfekčnými prostriedkami v bazéne, ktoré môžu spôsobiť vznik vedľajších produktov, ako je trichlóramín, o ktorom sa zistilo, že dráždi oči a pľúca.
„Naším hlavným posolstvom je verejné zdravie a dobrá hygiena pri plávaní. Močenie v bazéne je jednoduchý problém, ktorý sa dá vyriešiť – jednoducho to nerobte.“, uzatvárajú výskumníci.
