Odlesňovanie prebieha na celom svete. Niekde vo väčšej miere a inde zas v menšej. Ide ale o globálny problém. Len pre zaujímavosť, odhaduje sa, že ročne ľudia vyrúbu približne 15 miliárd stromov. A aj napriek tomu, že niektoré lesy obnovujeme, ak budeme pokračovať nastoleným tempom, tak o 200 rokov už nebudeme mať čo odlesňovať, približuje web whatifshow.com.
Povedzme ale, že k drastickému odlesneniu dôjde dnes, čo by sa potom stalo? Poďme sa nižšie pozrieť na tento hypotetický scenár.
Ako by vyzeral svet bez stromov?
To, že nebudeme mať dostatok papiera, je ten najmenší problém, ktorý by nás trápil. Určite dobre vieš, že lesy sú dôležité pri produkcii kyslíka. Pravdou ale je, že ho neprodukujú toľko, koľko si asi myslíš. Najprv si ale povedzme, koľko stromov by sme museli vyrúbať, aby sme sa zbavili všetkých stromov. Podľa odhadov, ak by sme sa chceli zbaviť všetkých stromov, tak každý vo veku od 15 do 65 rokov, by musel poslať k zemi približne 625 stromov.
Čo by ale nasledovalo, ak by sme sa do toho pustili? Keď sa spomínajú lesy, tak sa najčastejšie spomínajú v súvislosti s premenou oxidu uhličitého na kyslík a glukózu prostredníctvom fotosyntézy. Ak by sme ich ale skolili k zemi, tak by to pre nás znamenalo, že v procese ich rozpadu, by sa do atmosféru uvoľnilo 35 miliárd ton oxidu uhličitého. Išlo by o katastrofu, ktorá by pravdepodobne rýchlo zabila našu planétu.
Problémom by bol nedostatok kyslíka
Okrem toho ale, by sme si rýchlo všimli, že nám dochádza kyslík. Priemerný strom vyprodukuje približne 100 až 200 kilogramov kyslíka každý rok, v závislosti od jeho druhu, veľkosti, veku, a prostredia, v ktorom rastie. Napríklad, dospelý listnatý strom s bohatou korunou, ako je dub alebo buk, môže vyprodukovať viac kyslíka ako menší ihličnan. Pokiaľ ide o počet ľudí, ktorých môže tento kyslík udržať pri živote, všeobecne sa odhaduje, že jeden dospelý človek spotrebuje približne 550 litrov kyslíka denne, čo zodpovedá asi 0,84 kilogramom kyslíka denne. To znamená, že ročne potrebuje približne 306 kilogramov kyslíka. Na základe tohto výpočtu môže jeden priemerný strom produkovať dostatok kyslíka pre približne jedného až dvoch ľudí ročne, v závislosti od jeho produkčnej kapacity.
Bolo by potom všetko následne na fytoplanktóne oceánu, aby nám zabezpečil dostatok kyslíka.
Ďalším problémom je, že svetová populácia dlhodobo rastie, čo by pre nás znamenalo, že kyslík by nám jednoducho skôr či neskôr došiel. Fytoplanktón by ho nestíhal dostatočne rýchlo obnovovať. Nehovor viac o tom, že by sme aj naďalej pravdepodobne znečisťovali ovzdušie, ako to robíme aj dnes.
Problém by nastal aj v stavebníctve a priemysle
Kyslík ale nie je jediný náš problém. Problém by nastal aj v stavebníctve, konkrétne pri drevených stavbách. Len pre zaujímavosť, stavba približne 110 metrov štvorcového zrubu si vyžaduje viac ako 1 000 kusov dreva. A čo nábytok? Stoličky, stoly,.. Domy vo svete bez stromov by vyzerali úplne inak. Určite ale existujú aj iné materiály, ktoré by sme mohli použiť, ako je napríklad kov či sklo.
S problémami by si sa ale stretával všade naokolo teba. Napríklad, nemal by si toaletný papier. Miliardy kusov toaletného papiera, ktoré denne používame, budú preč. Rovnako nebudeš môcť používať ani listy, tie budú tiež preč. Budeš musieť používať vodu na to, aby si sa očistil, rovnako ako to robí asi 4 miliardy ďalších ľudí.
Zvieratá by začali rýchlo vymierať
Ale dosť o tom, čo by nám chýbalo, podľa odhadov približne polovica rastlín a zvierat na planéte žije v dažďových pralesoch. Reč je o hadoch, opiciach, pandách, slonoch a ďalších zvieratách. Toto číslo ale nezahŕňa všetky zvieratá, ako sú napríklad srnky, jelene a ďalšie, ktoré nájdeme v lesoch po celom svete. Nehovor viac o tisícoch vtákoch a ďalších živočíchoch. Kam by sa ale podeli? Krátka odpoveď je, že by jednoducho prestali existovať, ako sa to deje v prípade vzácnych druhov, ktoré pomaly vymierajú v dôsledku odlesňovania. Je vysoko pravdepodobné, že malé množstvo zvierat, ktoré by prežilo, by žili oveľa bližšie k ľuďom, ako je tomu dnes.
Problém ale nebudú mať len zvieratá, ale aj hmyz, ktorý sa spolieha na vegetáciu. Bez nich možno s istotou povedať, že takmer všetok hmyz vyhynie. Zaujímavosťou ale je, že v skutočnosti sa to už deje, ale nie v tak veľkej miere. Podľa štúdie z roku 2019 každoročne populácie hmyzu klesajú o 2,5 %. Je to spôsobené predovšetkým odlesňovaním.
Okrem toho, že stromy a lesy sú útočiskom pre zvieratá a hmyz, tak zároveň čistia vzduch od rôznych nečistôt a chemikálií vzduchu. Inými slovami, bez stromov by si si rýchlo všimli oveľa viac nečistôt vo vzduchu. V praxi by to ale znamenalo, že na problémy so znečisteným vzduchom, by umrelo násobne viac ľudí.
Taktiež by si mohol čakať, že Zem bude násobne teplejším miestom. Stromy hrajú totiž kľúčovú úlohu pri ochladzovaní Zeme. Určite si postrehol aj ty, že v mestách, kde je menej zelene, je o pár stupňov teplejšie. Teraz si to predstav v celosvetovom meradle.
Bolo by menej zrážok
Taktiež by sme boli svedkami oveľa menšieho množstva zrážok. Fotosyntéza odoberá vodu z častí stromov a dodáva ju do atmosféry. Voda ide následne do oblakov, ktoré produkujú dažde, ktoré stromy opäť absorbujú. Len pre zaujímavosť, podľa odhadov, ak by sme prišli o amazonsky dažďový prales, tak by sme to pocítili na úbytku približne 20 % dažďov. To by po celom svete rozpútalo suchá a nižšie hladiny vody v jazerách, riekach, rybníkov a podobne.
Rovnako by sme mohli zabudnúť aj na stovky produktov, ktoré bežne používame. Napríklad žuvačky, javorový sirup, ovocie, rôzne druhy cukríkov, make-upov a podobne.
Mali by sme problém dopestovať si jedlo
Ak by neskôr len zapršalo, tak by to nemuseli dávať pre nás zmysel. Pôda by bola totiž výrazne viac znečistená ako je tomu dnes. Nezabúdaj na to, že stromy berú z atmosféry kvantum nečistôt a chemikálií. To by malo vážny dopad na poľnohospodárstvo ako také. Plodiny by jednoducho nerástli, a ak by sa im podarilo vyklíčiť, boli by príliš nezdravé na to, aby sme ich jedli. V neposlednom rade, ak by nebol hmyz, nemal by rastliny kto opeľovať. Inými slovami, všetko, čo dnes pestujeme, by bolo oveľa náročnejšie dopestovať.
