Najhlbším vrtom na svete je Kholský vrt. Začali ho kopať Rusi ešte v roku 1970 a vedci mali v pláne kopať tak hlboko, ako to len pôjde. Po približne 20 rokoch prestali kopať v hĺbke niečo málo cez 12 kilometrov. V tejto hĺbke geológovia narazili na niekoľko problémov, najmä na vysoké teploty, ktoré sa pohybovali okolo 180 °C. Ďalším problémom bolo, že skala sa správala viac ako plast, než ako kameň.
Predstavme si, že by sa vedcom podarilo vykopať jamu, ktorá by bola dostatočné široká a viedla by na druhú stranu Zeme. Išlo by o dokonalý tunel. Čo by sa stalo, ak by ste spadli do tejto diery? Tejto téme sa venoval portál univerzity wtamu.edu, konkrétne Dr. Christopher S. Baird.
Na druhú stranu planéty sa nedostanete
Hneď v úvode treba povedať, že na druhú stranu Zeme by ste sa nedostali. Už v hĺbke 0,15 kilometrov, čo je asi 0,002% z cesty k jadru našej planéty, tlak vzduchu je približne 20 atmosfér. Znamená to, že by ste zomreli na hyperoxiu. Pre tých, ktorí nevedia, čo to je, tak ide o nedostatok kyslíka na úrovni tkaniva.
Vaše telo by ale stále padalo, no došlo by k jeho deformovaniu. Čím ďalej vaša mŕtvola padá, tým viac je rozdrvená intenzívnym tlakom vzduchu. Zaujímavosťou ale je, že tento tlak pochádza zo samotného vzduchu nad vami, ktorý sa tlačí dole a nie z kameňov naokolo vás.
Predstavme si ale teraz, že by existoval nejaký futuristický pretlakový oblek, ktorý vás ochráni pred akýmkoľvek tlakom. V tomto prípade by ste sa dostali o niečo ďalej, ale nie o moc. Už v hĺbke 1,1 kilometra by ste v dôsledku vysokých teplôt, ktoré dosahujú 46,85 °C pravdepodobne umreli na úpal. Ak by sa vám predsa len podarilo prežiť, tak neskôr by sa vám stala osudná hĺbka približne 2,7 kilometrov, kedy by vám začali vrieť telesné tekutiny. Inými slovami by ste umreli. Dôvodom je, že teplota v tejto hĺbky dosahuje už 126,85 °C!
Stále by však vaše telo padalo, no v hĺbke približne 200 kilometrov, čo sú približne 3% z cesty do stredu Zeme, sa vaše vysušené kosti a zvyšky mäsa stretnú s teplotou cez 900 °C, v dôsledku čoho sa úplne spália na prach. Tento prach by potom postupne padal ďalších približne 6 200 kilometrov, kým by sa dostal do stredu Zeme.
Predstavme si, že by sme by sme odolali problém vyššie. Čo by sa dialo ďalej?
Predpokladajme, že by sme mali k dispozícii oblek, ktorý by bol schopný odolať nielen teplu, ale aj tlaku, ktorý by na nás pôsobil. Rovnako by sme boli schopní odolať aj rôznym jedovatým plynom, ktoré by nás sprevádzali počas pádu. Čo sa stane potom, keď skočíte do diery? Pri páde zrýchľujete a naberáte rýchlosť vďaka zemskej gravitácii. Po približne desiatich sekundách, po prejdení 0,5 kilometra nadol (0,008 % cesty do stredu Zeme), dosiahnete maximálnu rýchlosť približne 200 kilometrov za hodinu. Ide o maximálnu rýchlosť, akú by ste dosiahli v dôsledku odporu vzduchu. No čím hlbšie budete padať, tak tým gravitácia bude slabšou. Je to spôsobené tým, že pôsobia na vás opačné sily z druhej strany Zeme. Do stredu Zeme by ste padali približne jeden týždeň.
„Sila gravitácie v strede Zeme je nulová, pretože vo všetkých smeroch je rovnaké množstvo hmoty, pričom všetky pôsobia rovnakou gravitačnou silou.“, vysvetľuje Christopher S. Baird.
Malá hybnosť, ktorú v tomto bode ešte máte, spôsobí, že prestrelíte stred planéty a budete pokračovať v pohybe cez dieru. No na druhú stranu Zeme sa bohužiaľ aj tak nedostanete. Dôvodom je, že neskôr v dôsledku gravitačných síl „spadnete späť“ do stredu. Takto by ste nejaký čas padali tam a späť, až kým by ste nestratili hybnosť a následne by ste boli „uväznený“ v strede Zeme.
Čo z toho plynie? Skočiť do jamy, ktorá vám sľubuje, že vás dostane na druhú stranu planéty, nie je dobrý nápad, nepodarí sa vám to.
