Pravdepodobne ste sa už stretli s pojmom pozorovateľný, resp. viditeľný vesmír. Viete ale, čo tento pojem znamená? Najjednoduchšie definícia tohto pojmu hovorí, že je to všetko, kam dovidíme.
V širšom ponímaní je táto definícia ale o niečo obšírnejšou. NASA hovorí, že viditeľný vesmír je:
„Všetko, čo môžete vidieť a všetko, čo by ste mohli práve teraz vidieť, za predpokladu, že vaše oči dokážu rozpoznať všetky typy žiarenia okolo vás – to je pozorovateľný vesmír.“
Viditeľný vesmír je oblasť vesmíru v tvare gule zahŕňajúca všetku hmotu, ktorú možno v súčasnosti pozorovať zo Zeme alebo z vesmírnych teleskopov, sond a ďalších špecializovaných zariadení, pretože elektromagnetické žiarenie z týchto objektov malo čas dosiahnuť slnečnú sústavu.
Za predpokladu, že vesmír je izotropný, vzdialenosť k okraju pozorovateľného vesmíru je zhruba rovnaká v každom smere. To znamená, že pozorovateľný vesmír je sférická oblasť so stredom pozorovateľa. Inými slovami, pozorovateľný vesmír je časť vesmíru, ktorú môžeme vidieť z našej polohy vo vesmíre.
Ako ďaleko môžeme vidieť?
Súčasné pozorovania naznačujú, že vesmír je starý asi 13,8 miliardy rokov. Vieme, že svetlu trvá nejaký čas, ako sa pohybuje, takže ak pozorujeme objekt, ktorý je vzdialený 13 miliárd svetelných rokov, potom toto svetlo k nám putuje 13 miliárd rokov. V podstate vidíme tento objekt tak, ako sa objavil pred 13 miliardami rokov. Kandidátom na najvzdialenejšiu galaxiu, ktorú sme kedy videli, je HD1. Tá je vzdialená 13,5 miliardy svetelných rokov.
V skutočnosti, ale vďaka rozpínajúcemu sa vesmíru môžeme vidieť objekty vzdialené až 46,1 miliardy svetelných rokov. Je to je šialené, ako ďaleko sa do minulosti môžeme pozrieť, ale tiež to znamená, že sa môžete pozrieť späť do minulosti a pokúsiť sa zistiť, ako vznikol vesmír. Vonku je oveľa viac vesmíru, ako môžeme vidieť.
Aby to ale nebolo tak jednoduché, časť vesmíru, ktorú môžeme vidieť, sa nachádza výlučne v našom kozmickom svetelnom horizonte. Za týmto horizontom nevidíme nič, pretože svetlo nedosiahlo Zem spoza vesmírneho svetelného horizontu, pretože čas potrebný na to by bol dlhší ako súčasný vek vesmíru.
Neznamená to ale, že na okraji nášho pozorovateľného vesmíru je stena energie alebo obrovská priepasť. Hrana jednoducho označuje deliacu čiaru medzi miestami, ktoré pozemšťania v súčasnosti môžu vidieť, a miestami, ktoré my momentálne nevidíme. A hoci náš pozorovateľný vesmír má okraj, vesmír ako celok je nekonečný a nemá žiadne okraje.
Kde začína hranica vesmíru?
Za hranicu, kde začína vesmír, sa vo všeobecnosti pokladá Kármánova hranica. Ide o hranicu medzi zemskou atmosférou a kozmickým priestorom, ktorá je zvolená vo výške 100 kilometrov nad morom. Navrhnutá bola v 50. rokoch 20. storočia americko-maďarským fyzikom a inžinierom Theodorom von Kármánom a v súčasnosti ju akceptuje väčšina významných vesmírnych agentúr, ako je napríklad i NASA. Určenie Kármánovej hranice súviselo s predpokladom, že v danej výške už klasický aeronautický let nie je možný.
