Na Slovensku máme aktuálne, od 1. 1. 2016, dohromady 140 miest. Ich počet sa samozrejme za históriu menil, niektoré dostávali štatút mesta, iné oň prichádzali. Už málokto si ale pamätá jedno mesto, ktoré bolo na východe našej krajiny. Je to kvôli tomu, že sme oň už dávno prišli.
Nie, nešlo o žiadne dobytie a obsadenie armádou. Nešlo o žiadne referendum, nebola to vôľa ľudu. Bola to vysoká politika, ktorá rozhodla v prospech vtedajšieho Sovietskeho zväzu. A v neprospech Československa. Hovoríme o meste Čop. Teraz toto mesto s takmer 9 tisíc obyvateľmi leží v západnej časti Ukrajiny, na brehu rieky Tisa, blízko slovensko-maďarsko-ukrajinského trojmedzia.
Dôvodom odčlenenia ale nebolo priamo to, že niekdajšia časť ČSR (Podkarpatská Rus) sa po druhej svetovej vojne pričlenila k ZSSR. Čop totižto patril k slovenskej časti prvej republiky, nie k tej podkarpatskej. S odstúpením tohto územia Sovietskemu zväzu to ale súvis malo.
Po vojne sa mapa Európy vytvárala opäť nanovo. Proces to nebol jednoduchý a netrval krátko. Pri Československu to ale jednoduché byť malo. Hranice mali nadobudnúť podobu spred viedenskej arbitráže. Keď už ale bolo jasné, že Podkarpatská Rus bude pričlenená k nášmu východnému susedovi, bolo treba vytýčiť presnú hranicu. Pretože v rámci prvej republiky nebola presne určená hranica medzi slovenskou časťou ČSR a Podkarpatskou Rusou, nastali viaceré problémy.
Doplatili na to niektoré obce, ktoré sa ocitli na druhej strane hranice, ako chceli. Príbeh mesta Čop sa spája s jednou z nich – s Lekárovcami. Počas maďarskej okupácie v druhej svetovej vojne patrili pod okres Užhorod. Preto boli po oslobodení a obnovení hraníc automaticky považované ako súčasť Podkarpatskej Rusi, ktorá pripadla Sovietom.
Občania Lekároviec sa všemožne domáhali pripojeniu k Československu, dokonca podpisovali petície. Napokon im snaha vyšla, keď sa vlády dohodli na výmene území. ZSSR pripadlo územie o rozlohe 145 km2, na ktorom spája železnica Užhorod a Čop a Československu pripadlo územie s rozlohou 11 km2, ktoré zahŕňalo kúsok zeme na západ od Užhorodu a spomínanú obec Lekárovce.
Foto: via sk.wikipedia.org
Čop mal síce v čase prvej republiky prevažnú časť obyvateľov maďarskej národnosti, ale bol súčasťou Slovenska a spadal pod okres Kráľovský Chlmec. Počas vojny bol súčasťou Maďarska kvôli viedenskej arbitráži. Všetko teda nasvedčovalo tomu, že po skončení vojny sa „vráti“ k nám do vlasti. Prečo mal Sovietsky Zväz taký záujem o toto mestečko? Pravdepodobne preto, že tvorí strategický železničný uzol.
Mimochodom, v Podkarpatskej Rusi za čias prvej ČSR bola železnica postavená v klasickom západoeurópskom štýle. Po pripojení regiónu k ZSSR bola upravená na široký rozchod.
To malo napokon za príčinu rozvoj nášho mesta Čierna nad Tisou (pôvodne Čierna pri Čope), kde vzniklo prekladisko, považované svojho času za najväčší suchozemský prístav v strednej Európe. Nie že by na východ od Slovenska nebola železnica s naším rozpätím koľajníc, prípadne opačne (aktuálne sa dá úzkorozchodnou železnicou dostať zo Slovenska cez Čop až do rumunského Satu Mare; širokorozchodná železnica vedie od hraníc s Ukrajinou cez obec Vojkovské Maťovce až do košických oceliarní), ale práve Čierna nad Tisou je oným obrovským a dôležitým prekladiskom na koridore z Viedne až do Moskvy. Takže aj ukoristenie Čopu z područia ČSR malo nejaké svetlé stránky.
Foto: via omestach.sk
Foto: via maps.google.sk
Slovenská stopa v meste Čop a jeho okolí rokmi takmer vymizla, v súčasnosti tvoria majoritu v tomto meste Maďari a Ukrajinci. Bola by ale škoda, keby sme na niekdajšie slovenské, z hľadiska dopravy dôležité mesto, úplne zabudli…
zdroj: vlaky.net
zdroj: sk.wikipedia.org
zdroj: obeclekarovce.sk
zdroj: cs.wikipedia.org
zdroj: omestach.sk
