Ak máš psíka, určite si si všimol, že niekedy na seba v odraze zrkadla hľadí alebo reaguje štekotom či kňučaním. Uvedomuje si však, že vidí svoj vlastný odraz?
Výskumy naznačujú, že psy majú určitú formu sebauvedomenia, hoci nie je rovnaká ako u iných zvierat, ktoré sa dokážu rozpoznať v zrkadle. Tradičným zrkadlovým testom, pri ktorom sa zvieratám umiestni na telo viditeľná značka a následne sa sleduje ich reakcia pri pohľade do zrkadla, psy neprejdú. Napriek tomu nedávna štúdia z Eötvös Loránd University v Budapešti poskytuje dôkazy, že psy majú telesné uvedomenie a dokážu si byť vedomé svojho tela a jeho vplyvu na okolie, približuje web smithsonianmag.com.
V experimente, ktorý vedci vykonali, testovali 32 psov rôznych plemien a veľkostí, aby zistili, či si uvedomujú svoje telo ako prekážku. Psom bola zadaná úloha priniesť hračku, ktorá bola pripevnená na podložke, na ktorej sedeli. Ak si psy uvedomovali svoje telo, museli pochopiť, že na to, aby hračku získali, musia najprv zísť z podložky. Výsledky ukázali, že psy si rýchlo uvedomili, že ich telo bráni v splnení úlohy a z podložky sa pohli, čím tak preukázali telesné povedomie.
Psy sú naklonené skôr telesným a čuchovým podnetom
Péter Pongrácz, biológ z Eötvös Loránd University, uviedol, že výsledky tohto experimentu potvrdzujú, že psy majú aspoň určitú úroveň telesného uvedomenia.
„Pre psa je byť si vedomý svojho tela alebo toho, ako je telo prekážkou, logické. Pes je zviera s komplexným nervovým systémom, je inteligentný a rýchlo sa pohybujúci,“ vysvetľuje Pongrácz.
Napriek tomu, že psy neprešli zrkadlovým testom, prešli inými formami sebauvedomenia, ako je napríklad schopnosť rozoznať vlastný pach. V rámci takzvaného sniff test of self-recognition, skrátene STSR, sa potvrdilo, že psy si dlhšie skúmajú svoj pach, keď bol pozmenený, čo naznačuje ich schopnosť rozoznať, čo je pre ne typické a známe, píše sciencedirect.com.
Zaujímavé je, že tieto zistenia poukazujú na to, že sebareflexia a sebauvedomenie môže mať mnoho podôb a nemusí byť obmedzená len na vizuálne podnety, ako to zrkadlový test predpokladá. U psov sa zdá, že tieto formy sebauvedomenia sa viac spoliehajú na telesné a čuchové podnety než na tie vizuálne, čo je v súlade s ich spôsobom života a ekologickými potrebami.
A ako sú na tom iné zvieratá?
Šimpanzy a slony patria medzi málo zvierat, ktoré prešli zrkadlovým testom a preukázali tak vysokú úroveň sebauvedomenia.
Keď šimpanzy vidia svoj odraz v zrkadle, často si začnú skúmať časti tela, ktoré by bez zrkadla nevideli, čo naznačuje, že chápu, že obraz v zrkadle je ich vlastný. Rovnako slony, keď uvidia svoj zrkadlový odraz, začnú si skúmať svoje telo, prípadne na sebe nakreslenú značku.
