Začalo sa to v roku 1987 besedou s neskorším olympijským víťazom Jozefom Pribilincom, na ktorej vtedy ešte stredoškolák Richard Straka získal svoj prvý autogram. Dnes má tento Lučenčan v zbierke podpisy od približne 3,5 tisíc osobností.
Od svojho prvého získaného podpisu mal Richard prestávku až do roku 1996 a venoval sa štúdiu. „V tom roku sa v televíznej relácii objavil najväčší slovenský zberateľ autogramov Martin Šimovec. Keď som videl jeho zbierku, povedal som si, že sa zberateľstvu začnem venovať naplno. Chcel som stretnúť známe osobnosti a mať niečo, čo by bolo iba moje,“ zaspomínal na svoje začiatky.
Foto: rsautogramy.wbl.sk
Zbierka Richarda Straku sa sprvoti rozrastala len o slovenské a české osobnosti, neskôr začal svoj záujem smerovať aj za hranice. Ako sám zhodnotil, pred rokmi bolo získanie autogramu jednoduchšie. Dnes sa musí spoliehať na to, že herci či športovci spoza “veľkej mláky” na jeho poštovú žiadosť zareagujú.
„Nemôžem si dovoliť výlet do Ameriky, takže zahraničie riešim poštou. Ak však nejaká osobnosť príde na Slovensko či do okolitých štátov, zájdem si po autogram osobne.“
Foto: rsautogramy.wbl.sk
Odpoveď mu prišla po vyše šiestich rokoch
Na zaujímavý koníček potrebuje veľkú dávku trpezlivosti, najmä pri čakaní na odpoveď spoza hraníc. Napríklad na autogram od bývalého kanadského hokejistu Reggieho Leacha čakal viac ako šesť rokov.
Foto: rsautogramy.wbl.sk
„Vediem si evidenciu odoslaných listov. Od roku 1996 som poslal približne tritisíc listov a odpoveď som dostal asi len na polovicu. Ten najvzácnejší, na ktorý stále čakám, je podpis Mariky Gombitovej. Písal som jej trikrát, no zatiaľ neodpovedala. Je mi to nepríjemné vzhľadom k jej situácii, no verím, že raz si v schránke nájdem aj jej podpis,“ priblížil vášnivý zberateľ, ktorý za najcennejšie považuje autogramy Pelého, Muhammada Aliho, Františka Pláničku, Emila Zátopka či Marka Messiera.
Foto: Facebook/RS Autogramy
Váži si aj získaný podpis Sidneyho Crosbyho, pre ktorý si osobne zašiel na hokejové majstrovstvá do Česka. „Veľkú hodnotu pre mňa majú aj autogramy ľudí, ktorí už nežijú ako napríklad Ladislav Chudík či Jozef Króner, ktorý mi venoval podpis len necelý rok pred svojou smrťou. Vážim si však každý získaný podpis. Mnohokrát sú pre mňa dôležitejšie zážitky pri ich získavaní ako samotné autogramy.“
Foto: Facebook/RS Autogramy
Jedným z takých zážitkov bolo aj náhodné stretnutie Milana Lasicu a Kamila Peteraja na ulici v Bratislave. „Boli prekvapení, keď som ich z ničoho nič zastavil, no nemali problém venovať mi svoj podpis a porozprávať sa. Som rád, že to dopadlo dobre, pretože nerád oslovujem osobnosti len tak na ulici.“
Laco Petráš ho presviedčal, že nie je Laco Petráš
Nie všetky zážitky sú však pozitívne. „Raz som chcel podpis od bývalého slovenského futbalistu Laca Petráša. Keď som ho požiadal o autogram, presviedčal ma, že on nie je Laco Petráš. Až na tretíkrát sa nechal ukecať,“ spomína s úsmevom.
Foto: Facebook/RS Autogramy
Richarda okrem športu zaujíma aj história, konkrétne 2. sv. vojna. Práve podpismi z tohto obdobia chce obohatiť svoju zbierku. „Rád by som získal autogramy ľudí, ktorí v tej dobe pôsobili. Aj keď mená ako Hitler, Mussolini či Stalin sa spájajú s negatívnymi udalosťami, rád by som nimi obohatil svoju zbierku.“
V roku 2016 do jeho zbierky pribudli podpisy napríklad od osobností ako Antonio Conte, Fedor Gál, Louis Saha, Tony Esposito či Eros Ramazzotti, po ktorý si zašiel osobne.
Foto: rsautogramy.wbl.sk
Podpis po smrti osobnosti rastie na cene
Slovenskí zberatelia autogramov sú podľa Richarda kamaráti a medzi sebou nesúťažia. Kedysi sa stretávali v Slovenskom klube zberateľov autogramov, no ten po desiatich rokoch fungovania zanikol.
„Kontakty však udržujeme aj v súčasnosti. Vymieňame si podpisy a stretávame sa na koncertoch či filmových festivaloch. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí si na autogramiádu prinesú 50 fotografií, čím osobnosť odradia od ďalšieho podpisovania,“ povedal Lučenčan.
Foto: Facebook/RS Autogramy
Aj keď obchod s autogramami je rozšírený najmä v zámorí, aj u nás sa nájdu zberatelia, ktorí chcú takýmto spôsobom zbohatnúť. Cenné sú najmä podpisy osobností, ktoré už nežijú. „Podpis Matky Terezy mal len mesiac po jej smrti hodnotu 500 dolárov. Ja osobne takéto obchodovanie neuznávam a podpisy radšej vymieňam. Verím, že u nás nevypukne také veľké obchodovanie ako v zahraničí,“ zakončil Richard.
Foto: Autor
