Mengele sa narodil v Günzburgu v roku 1911 ako najstarší z troch synov Karla Mengeleho, ktorý bol zakladateľom spoločnosti Karl Mengele & Sons, Firma vyrábala poľnohospodárske stroje. V roku 1935 Mengele získal doktorát z antropológie na univerzite v Mníchove a v januári 1937 nastúpil do Inštitútu pre dedičnú biológiu a rasovú hygienu vo Frankfurte. Tu pracoval pre nemeckého genetika Otmara Freiherra von Verschuera, ktorý bol známy svojím záujmom o výskum dvojčiat. Ako asistent Von Verschuera sa Mengele zameral na genetické faktory, ktoré vedú k rázštepu pery a podnebia alebo rázštepu brady. Jeho dizertačná práca na túto tému mu v roku 1938 priniesla vyznamenanie a doktorát z medicíny na Frankfurtskej univerzite, no v 60. rokoch mu boli tieto tituly odňaté, píše wikipedia.org.
Ešte v roku 1937 vstúpil do nacistickej strany a pred rokom 1943 bol prevelený ako lekár do Osvienčimu, kde videl príležitosť vykonávať svoj genetický výskum na väzňoch. Svoje medicínske poznatky o genetike sa v koncentračnom tábore rozhodol aplikovať najmä na dvojčatách, pričom nehľadel na humánnosť a zdravie pacientov mu bolo ľahostajné.
V záujme vedy bol Mengele schopný prekročiť všetky hranice
Mengele v Osvienčime realizoval výskumy dedičnosti, pričom využíval väzňov na ľudské experimenty. Predmetom jeho záujmu boli najmä jednovaječné dvojčatá, ľudia s očami dvoch rôznych farieb, trpaslíci a ľudia s inými fyzickými abnormalitami.
Mengele ostával so svojim kolegom von Verschuerom v neustálom kontakte a posielal mu pravidelné správy a zásielky so vzorkami. Jeho výskum dvojčiat mal čiastočne za cieľ dokázať nadradenosť dedičnosti nad prostredím pri určovaní fenotypov, čo malo posilniť nacistický predpoklad genetickej nadradenosti árijskej rasy. Štúdie o dvojčatách mohli byť tiež motivované zámerom odhaliť stratégie pre rasovo žiaducich Nemcov, aby mohli reprodukovať viac dvojčiat.
Experimenty, ktoré Mengele na dvojčatách vykonával, zahŕňali nezmyselné amputácie končatín, úmyselné nakazenie jedného dvojčaťa týfusom či transfúziu krvi jedného dvojčaťa do druhého. Mengeleho očné experimenty na živých väzňoch zahŕňali pokusy o zmenu farby očí vstrekovaním chemikálií do očí. Väzňov s heterochromatickými očami zabíjal, aby mohli byť ich oči odstránené a poslané na štúdium do Berlína. Experimenty na trpaslíkoch a ľuďoch s fyzickými abnormalitami zahŕňali fyzické merania, odber krvi, extrakciu zdravých zubov a liečbu nepotrebnými liekmi a röntgenom. Mnohé z jeho obetí boli zhruba po dvoch týždňoch poslané do plynových komôr a ich kostry boli poslané do Berlína na ďalšiu analýzu. Mnoho preživších svedkov uviedlo, že Mengele vyhľadával tehotné ženy, aby na nich robil experimenty predtým, než ich poslal do plynových komôr. Predmetom záujmu boli i Rómovia a o to väčšiu pozornosť si získali, ak sa jednalo o rómske dvojčatá. Tie Mengele napríklad zošíval chrbtom k sebe s cieľom vytvoriť siamské dvojčatá. Tieto obete však zomreli na gangrénu po niekoľkých dňoch utrpenia.
Zaslúžený trest ho žiaľ nepostihol
Mengele po vojne utiekol do Argentíny, s čím mu pomáhala sieť bývalých príslušníkov SS. V roku 1960 sa presunul do Brazílie, pričom bol neustále v hľadáčiku západného Nemecka, Izraelu a lovcov nacistov, ktorí ho chceli postaviť pred súd. Mengele sa však súdnemu procesu úspešne vyhol a zomrel v roku 1979 po mŕtvici pri plávaní pri pobreží Bertiogy, pričom bol pochovaný pod falošným menom Wolfgang Gerhard.
