Prečo pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 6. januára? Prečo veľká októbrová revolúcia bola v novembri? Prečo sa čínsky nový rok oslavuje zakaždým iný deň? Prečo Ramadán je zakaždým inokedy v roku? Odpovede na tieto otázky nájdeme v kalendároch. Za dobu existencie ľudstva ich bolo nespočetne veľa. Dnes sa vo svete používa predovšetkým gregoriánsky, ale existujú výnimky.
Z hľadiska základného rozdelenia kalendárov rozpoznávame tri základné typy – lunárny, solárny, lunisolárny.
Lunárny je založený na pozorovaní mesačných fáz. Trvá jeden mesačný cyklus (najčastejšie od novu do novu) cca 29 a pol dňa. 12 takýchto mesiacov má dokopy 354 dní, čo je oproti solárnemu roku menej (365). Tento rozdiel spôsobuje posun začiatku roku vždy o pár dní dopredu. V lunárnom kalendári preto nemôžu existovať napr. zimné mesiace, pretože z dlhodobého hľadiska sa každý mesiac ocitá v každom ročnom období. Používa ho napr. islamský kalendár.
Solárny alebo slnečný kalendár je založený na vzájomnom pohybe Slnka a Zeme. Nie je zlučiteľný s prirodzenou dĺžkou mesačného cyklu, takže dĺžky jeho mesiacov sú dané dohodou. Trvá 365 dní, avšak tzv. siderický rok trvá až 365,25. Tento problém sa elegantne vyriešil priestupnými rokmi, kedy je raz za štyri roky 366 dní trvajúci rok. Rok sa delí rovnodennosťami a slnovratmi na štvrtiny – štyri ročné obdobia.
Lunisolárny rok kombinuje solárny a lunárny a snaží sa kompenzovať nevýhody oboch kalendárov. Aby bolo možné spojiť mesačný a slnečný cyklus, používajú sa tzv. priestupné mesiace. Príkladom je hebrejský kalendár. Lunárny rok je cca o 11,5 dňa kratší ako siderický a za tri roky sa teda omešká o 34,5 dní. To približne zodpovedá jednému mesiacu, ktorý sa zhruba každý tretí rok vkladá do kalendára.
Egyptský kalendár
Spolu s čínskym a mayským patrí k najstarším. V starovekom Egypte boli používané viaceré kalendáre (pôvodný lunárny, neskorý lunárny, koptský), no najznámejším je tzv. občiansky. Ten patril medzi solárne a mal napevno 365 dní. Tvorilo ho 12 mesiacov po 30 dní a na konci roka sa vždy pripájalo 5 dní sviatkov. Mesiace boli rozdelené na tri dekády, týždne vtedy nepoznali.
Niečo ako začiatok letopočtu v tomto systéme neexistovalo. Východiskovým rokom bol vždy nástupný rok nového vládcu. Ročné obdobia boli tri (záplavy, sejba, žatva) a trvali 4 mesiace. Siderický rok trvá ale 365,25 dní, takže každé štyri roky sa egyptský kalendár omeškal o jeden deň. Za 120 rokov vzrástla chyba na celý mesiac a za 1460 rokov sa začiatok roku opäť zhodoval so siderickým.
Grécky kalendár
Spočiatku vznikali v rôznych krajoch Grécka samostatné systémy merania času, ktoré neboli navzájom nijako prepojené. Až s rastúcou suverenitou Atén začal prevládať ten aténsky v celom Grécku. Roky mali 12 alebo 13 mesiacov po 29 alebo 30 dňoch. Aj tu sa mesiac delil na tri dekády po 10 dňoch. 12-mesačný rok trval 354 dní a na vyrovnanie rozdielu medzi aténskym a solárnym rokom sa používal osemročný cyklus, v rámci ktorého vsúvali v treťom, piatom, a ôsmom roku mesiac s dĺžkou 30 dní. Väčšina historikov uvádza, že rok sa v Grécku začínal okolo polovičky nášho júla.
Rímsky kalendár
Pôvodný kalendár, ktorý používali Rimania sa volal Romulov. Letopočet sa začal počítať od založenia mesta Rím. Rok mal 10 mesiacov – Martius, Aprilis, Maius, Junius, Quintilis, Sextilis, September, October, November a December. Je evidentné, že od quintilisa niesli mesiace názvy podľa latinských čísel. Romulov rok začínal v Marci, mal 304 dní a bol veľmi nepraktický.
Foto: via worldslastchance.com
Následník Romula sa volal kráľ Numa Pompilus a zaviedol do rímskeho kalendára zmeny. Numov rok pridal k desiatim mesiacom nové dva – Januarius a Februarius. Rok naďalej začínal marcom, až neskôr sa presunul na január. Za ním nasledoval marec, ostatné mesiace a končil februárom. Týždeň v rímskom kalendári trval osem dní.
Juliánsky kalendár
Tento solárny kalendár zaviedol Julius Caesar v roku 46 pred n.l. Mal 12 mesiacov, ktoré mali spolu 365 dní a začínal prvého januára. Každý štvrtý rok bol priestupný a jeden deň sa vtedy pridával na koniec februára. Siedmy mesiac v roku bol nazvaný podľa Caesarovi – julius a ôsmy podľa cisára Augusta – augustus (pôvodne quintilis a sextilis). A aby Augustus nemal iba 30-dňový mesiac, ako mal pôvodne mesiac sextilis, ubral sa jeden deň z februára a pridal k augustu.
Juliánsky kalendár postupne upustil od osemdňového týždňa, ktorý nahradil terajší sedemdňový. Posledný deň dostal názov „sabbatum“, čiže sobota (v mnohých krajinách sa aj dnes týždeň začína nedeľou a končí sobotou). Sobota je teda dôkazom židovského vplyvu na tento sedemdenný cyklus. Nie kvôli náboženstvu, ale kvôli praktickosti – v ten deň sa nedalo so Židmi obchodovať.
Dodnes juliánsky kalendár používa väčšina pravoslávnych kresťanov. Vidíme to aj na východe našej krajiny, kde nemalá časť ľudí kvôli tomuto oslavuje Vianočné sviatky vtedy, keď v kalendári svieti sviatok Troch Kráľov.
Gregoriánsky kalendár
Ako sa správne domnievate, vznikol len malou úpravou juliánskeho. Dôvodom tejto úpravy bola nepresnosť jeho predchodcu. Spomínaný siderický rok netrvá úplne presne 365,25 dní, ale ešte o trochu menej. Odchýlka je ale taký malý zlomok času, že sa považovala za zanedbateľnú. Po dlhšej dobe ale šiel kalendár oproti skutočnému času popredu (o jeden deň za 128 rokov).
Gregoriánsky kalendár sa zavádzal postupne od roku 1582, kedy odchýlka predstavovala už 10 dní. Rok sa teda skrátil o 10 dní a počet priestupných rokov sa mierne zredukoval (odchýlka jedného dňa už nenastane po 128 ale po 3300 rokoch).
Po svete sa ale zavádzal postupne a niektoré krajiny ho dlho odmietli prijať. Napr. Rusko ho prijalo až v roku 1918 (dovtedy šiel juliánsky kalendár už 13 dní napred), a preto sa veľká októbrová revolúcia dnes datuje na terajší november. V Grécku sa zaviedol až v roku 1923 a napr. v Turecku alebo niektorých častiach Číny ešte neskôr. Na území dnešného Slovenska sa zaviedol v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november a v takom Holandsku sa zaviedol až koncom roka, kvôli čomu ľudia prišli o Vianoce.
Mayský kalendár
Názory na tento kalendár sa rôznia. Za posledných vyše sto rokov bol študovaný množstvom nadšencov a vedcov a vo veľa veciach sa nevedeli zhodnúť. Mayský kalendár je cyklický a súbežne sa v ňom opakuje niekoľko cyklov. Jednotlivé časové úseky majú periodický charakter. Letopočet pracuje s cyklom 5119 rokov a pravdepodobne sa začal rokom 3114 pred n.l. Komerčne známym sa stal najmä pred pár rokmi, kedy sa na 21. decembra 2012 určil podľa mayského kalendára koniec sveta a táto správa bola v tom čase prehnane medializovaná.
Hebrejský kalendár
Používa sa od staroveku a od 10. storočia ostal nezmenený. Tento kalendár, ktorý sa nazýva aj židovský, má 12 mesiacov. Všetky začínajú novom mesiaca a rok začína prvého dňa mesiaca tišri (pripadá u nás na september/október). Týždeň sa skladá zo siedmych dní. V priestupných rokoch sa medzi šiesty a siedmy mesiac zaraďuje mesiac „veadar“. Tento jav v kalendári nastáva sedemkrát za 19 rokov.
Foto: via http://presny-cas-online.cz/
Islamský kalendár
Je čisto lunárny a nepozná ani priestupné mesiace. Počiatok letopočtu bol stanovený na rok 622 (rok odchodu Mohameda z Mekky do Medíny). Obsahuje 12 mesiacov o striedavej dĺžke 30 a 29 dní. Rok má dovedna 354 dní a je teda o 11 dní kratší ako rok gregoriánskeho kalendára. Znamená to, že sa navzájom voči sebe pohybujú. To je dôvod, prečo sa Ramadán v rámci nášho kalendára stále posúva. Islamský kalendár každého cca 32,5 roku predbehne ten gregoriánsky o jeden rok.
Čínsky kalendár
Zahŕňa prvky lunárneho aj solárneho kalendára. Dodnes sa používa v niekoľkých ázijských krajinách, kde ale pre väčšinu činností platí kalendár gregoriánsky, voči ktorému ten čínsky pohyblivý. Čínsky kalendár sa používa hlavne na určenie významných sviatkov, akým je napr. Čínsky Nový rok. Jeho dátum kolíše v našom kalendári medzi 21. januárom a 20. februárom.
Popísali sme pár najznámejších svetových kalendárov, ale ako sme spomínali, existuje ich oveľa viac (budhistický, etiópsky, balijsko-jávsky…). Pri predstave, že kedysi dávno si v každom kúte civilizácie počítali dni, mesiace či roky po svojom, môžeme byť skutočne vďační za to, že to ľudia po celom svete boli (zase nie tak) dávno schopní zjednotiť a riadiť sa prevažne jedným kalendárom.
zdroj: cs.wikipedia.org
zdroj: dobreslovo.sk
