Spomenie si niekto z Vás na ekologickú katastrofu, ktorá sa udiala v Maďarsku v októbri v roku 2010? Pri hlinikárni sa vtedy pretrhla nádrž s toxickým kalom červenej farby. Zamorila plochu o rozlohe cca 40 km2 a o život pripravila 10 ľudí. Ďalších asi 150 bolo zranených a popálených. Do prostredia vtedy uniklo niekoľko sto tisíc kubíkov kalu s obsahom arzénu, ortuti a chrómu.
Nie každý ale vie, že aj na Slovensku sme zažili ničivú udalosť podobného charakteru. Písal sa rok 1965 a v dedine Zemianske Kostoľany, blízko Prievidze, sa udiala najväčšia ekologická havária široko ďaleko.
Začalo to rokom 1953, kedy bola uvedená do prevádzky tepelná elektráreň blízko tejto obce. Obyvateľom neostalo nič iné, ako zvykať si na zhoršené životné prostredie. Jedna vec bola priame znečistenie ovzdušia, druhou bol vedľajší produkt spaľovania – popolček. Ten sa z elektrárne vo veľkom vyvážal na úložisko (odkalisko) ohradené hrádzou. Hrádza bola oproti pôvodnému plánu zvýšená v roku 1957 o tri metre z dôvodu veľkého objemu popola, ktorý nebolo kde uskladňovať.
Všetko by bolo bývalo v poriadku, keby boli dodržané všetky pravidlá tohto uskladňovania. Odkalisko pre popolček však začali po dohode využívať aj neďaleké chemické závody. Dostali sa tam teda aj odpadové vody, ktoré sa mali ukladať tak, aby nedošlo k zmiešaniu s popolčekom a nevznikla tak vode nepriepustná vrstva.
To sa ale nestalo, a tak dažde, ktoré prišli v druhej polovičke mája 1965, spôsobili katastrofu – vode nepriepustné vrstvy bránili jej odtekaniu a hrádza sa poškodila. 21. mája sa uvoľnila a dom, ktorý stál pod hrádzou, bol úplne zničený. Zahynuli v ňom traja ľudia. Aby sa predišlo ďalšiemu možnému nešťastiu, okolie hrádze začali zabezpečovať príslušníci verejnej bezpečnosti. Obyvatelia, ktorí bývali pod hrádzou, boli vysťahovaní a úložisko bolo uzavreté. Popolček z elektrárne sa odvádzal priamo do koryta rieky Nitra.
Foto: via archív TASR, autor J. Valko/27. mája 1965
Zosuv hrádze pokračoval aj na druhý deň. Prúd popola a vápna pokryl aj ďalšie domy pod hrádzou a blížil sa k bytovkám. Oblasť bola evakuovaná a vstup do nej prísne zakázaný. Dážď v nasledujúcich dňoch neustával a vojaci z blízkych vojenských objektov začali stavať provizórne hrádze, aby sa zabránilo zaplaveniu bytoviek.
Vytrvalý dážď napokon prispel k dielu skazy. 26. mája spustilo ďalšie zväčšenie trhliny v hrádzi lavínu rozbahneného popolčeka. Sedimenty brali so sebou všetko, čo bolo v ceste – stožiare vysokého napätia, stromy, domy, ľudí a prevrhli aj parný rušeň. V tento osudný deň vyhasol ďalší ľudský život.
Foto: via archív TASR, autor J. Valko/27. mája 1965
Popolček zmiešaný s vápnom a chlórom pálil. Mnohí utrpeli popáleniny, mali podráždené oči a museli byť ošetrení. Tri domy boli úplne zaplavené popolom a ďalších 6 bolo tak poškodených, že sa museli zbúrať. Viacero bolo neobývateľných a ich obyvateľom bolo poskytnuté náhradné bývanie v Prievidzi. Zničených bolo viac ako štyritisíc hektárov pôdy. Popolček sa dostal aj do rozvodnenej rieky Nitry a zdevastoval jej tok v celej dĺžke od miesta katastrofy, pričom vyhubil všetko živé.
Foto: via archív TASR, autor J. Valko/27. mája 1965
Z hrádze uniklo asi 2,5 mil. m3 popolového materiálu a ďalších chemikálii. Na pôdach ostala vrstva popola hrubá jeden, miestami až dva metre. Na likvidáciu následkov havárie bola nasadená armáda. Vlakové spojenie bolo prerušené, elektráreň zastavila výrobu. Odpratávanie nánosov trvalo rok. Z polí ho však nikto neodvážal, je tam dodnes; iba naň naviezli zeminu. Rastie na nej všetko od trávy, cez stromy až po zeleninu. Okrem materiálnych škôd na súkromnom majetku vznikli škody aj obci a štátu v odhadovanej výške 700 miliónov Kčs…
Aj okrem tejto udalosti popolček znepríjemňoval ľuďom život. Niekedy, keď zafúkal vietor, celé Kostoľany bývali v popolčekovej hmle a keď padal sneh, bol tmavo zafarbený. Dnes sa už popolček kropí, aby sa tomu zabraňovalo.
Foto: via instantstreetview.com
Ubehlo už viac ako 50 rokov od tejto nešťastnej udalosti, no veľa miestnych ju má stále v živej pamäti. Ten, kto to zažil, bude mať asi neustále obavy, že sa to môže zopakovať, aj napriek tomu, že hrádze a odkaliská sú v súčasnosti pravidelne monitorované.
Text: Martin Zachar, zdroj: nasaprievidza.sk
zdroj: wikipedia.org
