Určite dobre vieš, že všetko, čo raz začalo, musí niekedy aj skončiť. Rovnako je to aj so životom. Každý z nás má predurčený čas, ktorý je približne rovnaký.
Rozmýšľal si niekedy nad tým, kedy skončí život, ako ho poznáme? Vedz, že máme ešte pomerne dosť času pred sebou. Neznamená to ale, že koniec sa neblíži. Vedci z University of Bristol sa pozreli do vzdialenej budúcnosti a vypočítali, kedy približne nebude naša Zem podporovať život, ako ho dnes poznáme. Respektíve, kedy sa podmienky natoľko zmenia, že tu už nebudeme môcť bývať.
Koniec života, ako ho poznáme, sa blíži. Máme ale ešte pred sebou dostatok času
Simulácia, ktorú vykonali, prináša znepokojivú budúcnosť. Dobrou správe ale je, že nás a ani generáciu po nás, a ani stovky ďalších generácií, to nemusí trápiť. Neznamená to ale, že by sme mali byť ľahostajní ku planéte a čo sa s ňou stane.
Pravdepodobne vieš, že Zem je „živou“ a neustále v jej vnútri prebiehajú rôzne procesy. V ďalekej budúcnosti na Zemi bude existovať jeden superkontinent, Pangea Ultima. Možno si povieš, že bude super, že suchou nohou prejdeš napríklad z Bratislavy do New Yorku, vedz ale, že nebude na tom nič super.
Počas jeho formácie, si naša planéta prejde klimatickými extrémami. Mimochodom, vedel si, že rovnako aj Slnko prechádza zmenami pričom každým momentom sa stáva o niečo jasnejšie a vyžaruje viac energie? Ani toto nám nebude hrať do kariet.
Okrem Slnka sa ale zintenzívnia aj tektonické procesy v zemskej kôre. Výsledkom budú častejšie sopečné erupcie, ktoré povedú k uvoľnení obrovského množstva oxidu uhličitého do atmosféry. Ide o plyn, ktorý robí vrásky na čele aj nám, dnes.
„Myslíme si, že CO2 by sa mohlo zvýšiť z dnešných približne 400 častíc ppm na milión na viac ako 600 ppm,..“, hovoria výskumníci. „Slnko bude vyžarovať asi o 2,5 % viac žiarenia,..“, dopĺňajú.
Nie je žiadnym tajomstvom, že cicavce a ľudia sa naučili prežiť extrémne klimatické zmeny. Ľudia napríklad stratili srsť. Viaceré zvieratá sa naučili hibernovať počas chladných mesiacov. Život je jednoducho fantastický, ako sa dokáže prispôsobiť.
„Cicavce, vrátane ľudí, historicky prežili vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa extrémom počasia, najmä vďaka adaptáciám, ako je srsť a hibernácia v chlade, ako aj krátkym obdobiam hibernácie v teplom počasí.“, hovoria vedci.
Teplotné extrémy ale, ktoré prídu spolu s novým superkontinentom, budú pre život veľkým orieškom. Zaujímavosťou je, že život sa vo všeobecnosti vyvinul tak, aby bol schopný skôr sa adaptovať na chladnejšie počasie a nie na horúcejšie. V dôsledku toho je (nielen) pre nás oveľa náročnejšie sa prispôsobiť teplu ako chladu.
„Novovzniknutý superkontinent by efektívne vytvoril trojitú pohromu, ktorá by zahŕňala efekt kontinentality, horúcejšie slnko a viac CO2 v atmosfére, zvyšujúce sa teplo po väčšinu planéty. Výsledkom je väčšinou nepriateľské prostredie bez zdrojov potravy a vody pre cicavce.“, uviedol výskumník Alexander Farnsworth.
Simulácie odhalili, že teploty na celom superkontinente sa budú pohybovať okolo 40-70 stupňov Celzia, pričom Zem by si zároveň prechádzala oveľa výraznejšími dennými skokmi v teplotách. Vedci odhadujú, že ak vznikne jeden superkontinent, tak len malá časť planéty, by dokázala podporovať život.
Prejdime ale k tomu, kedy nastane náš súdny deň. Vedci vypočítali, že máme pred sebou ešte niekoľko stoviek miliónov rokov a to približne 250 miliónov.
„Hoci Zem bude aj o 250 miliónov rokov stále v obývateľnej zóne, pre cicavce vytvorenie superkontinentu so zvýšeným obsahom oxidu uhličitého urobí väčšinu sveta neobývateľnou.“, konštatujú výskumníci.
