Oči k večernej oblohe dvíhame od nepamäti. Už starovekí Mayovia skúmali vesmír, hoci len z povrchu Zeme. Boli schopní analyzovať dráhy mesiacov Jupitera, poznali cykly Mesiaca a Venuše, dokázali predpovedať zatmenia Slnka tisícky rokov dopredu a podobne. Neboli ale jediný národ, ktorý bol fascinovaný vesmírom.
No staroveké spoločnosti boli často posadnuté myšlienkou, že ak sú nebesia božské a bohovia stvorili človeka, potom určite vesmír musí byť geocentrický, čo znamená, že Zem je stredom vesmíru. Inými slovami, verili tomu, že boh ľudí umiestnil do stredu vesmíru, vysvetľuje portál gsfc.nasa.gov.
Otcom geocentrického usporiadania vesmíru je Eudoxus
Približne 380 rokov pred Kristom astronóm menom Eudoxus vytvoril prvý model geocentrického vesmíru. Ide o model, v ktorom vesmír obsahuje Slnko, Mesiac, a ďalšie planéty a objekty, ktoré sú umiestnené okolo Zeme, ktorá je v strede. Tento zastaraný pohľad bol kedysi našou jedinou perspektívou vesmíru. Aristoteles potom prišiel s podrobnejším geocentrickým modelom, ktorý neskôr vylepšil Claudius Ptolemaeus.
„Podľa väčšiny geocentrických modelov Slnko, Mesiac, hviezdy a planéty obiehajú okolo Zeme. Geocentrický model bol prevládajúcim opisom vesmíru mnohých európskych starovekých civilizácií,..“
Sú dva základné argumenty, ktoré podporujú teóriu, že Zem je stredom vesmíru. Po prvé, z akéhokoľvek miesta na Zemi sa zdá, že Slnko obieha okolo Zeme raz za deň. Zatiaľ čo Mesiac a planéty majú svoje vlastné pohyby, zdá sa, že sa tiež otáčajú okolo Zeme približne raz za deň. Zdalo sa, že hviezdy sú upevnené na nebeskej sfére, ktorá sa každý deň otáča okolo osi cez geografické póly Zeme. Po druhé, Zem sa zdá byť nehybná z pohľadu pozemského pozorovateľa – pôsobí pevne, stabilne a nehybne.
Bohužiaľ, keď Gréci pokračovali v skúmaní pohybu Slnka, Mesiaca a iných planét, bolo čoraz jasnejšie, že ich geocentrické modely nedokázali ani presne, a ani ľahko predpovedať pohyb ostatných planét. Dobrým príkladom je zdanlivý pohyb Marsu od pozorovateľa zo Zeme. Keď Zem a Mars obiehajú okolo Slnka, zdá sa, že Mars postupuje dopredu, potom sa zastaví a začne sa pohybovať dozadu a potom sa zastaví a znova zmení smer, aby sa začal pohybovať dopredu. Tento jav sa dá ale veľmi jednoducho vysvetliť heliocentrickým vesmírom, kde je Slnko v strede vesmíru.
No aj napriek tomu, geocentrický model vesmíru dokázal nasledujúcich približne 2 000 rokov dominovať.
Rozuzlenie prišlo až v 15. storočí
Keď Mikuláš Koperník predstavil pojem heliocentrický vesmír, mnohé spoločnosti výrazne ovplyvnené náboženskými presvedčeniami ho odmietli prijať. Neskôr, objavením tzv. Keplerových zákonov, Johannes Kepler rozuzlil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. No aj napriek tomu, mnohí tejto teórii dlho nevedeli prísť na chuť. Dôvodom je, že aj tento model mal niekoľko nedostatkov. Nevedel napríklad úplne vysvetliť pohyb planét, pretože bol založený na planétach pohybujúcich sa v dokonalých kruhoch. Neskôr ale Kepler tento model spresnil tým, že uviedol, že planéty sa pohybujú skôr po eliptických dráhach ako po kruhových dráhach. Následne tento model bol schopný dokonalo zodpovedať pohyb planét. Paradoxom zostáva, že i dnes milióny ľudí veria tomu, že Zem je stredom všetkého, hoci už máme technológie, ktoré to vedia vyvrátiť.
