História našej planéty je dlhá a bohatá, no na papieri či inom nosiči informácií, ktorý vytvorili ľudia, je zaznamenaných len niekoľko tisíc rokov jej existencie. No aj napriek tomu sme sa naučili čítať rôzne premenne ukryté v horninách či fosíliách, ktoré sú kronikou Zeme.
Podľa vedcov je Zem približne 4,5 miliardy rokov stará. Naša planéta nebola ale hneď vhodnou pre život, píše portál univerzity University of Chicago. Trvalo niekoľkosto miliónov rokov, kým naša planéta bola schopná podporovať prvý život. Pred 4,3 miliardami rokov sa na Zemi pravdepodobne vyvinuli podmienky pre podporu života. Najstaršie známe fosílie sú ale staré len 3,7 miliardy rokov. V priebehu tých 600 miliónov rokov sa život mohol objavovať opakovane, iba aby bol zničený katastrofálnymi zrážkami s asteroidmi alebo kométami.
Podrobnosti týchto udalostí z raných období nie sú dobre zachované v najstarších horninách na Zemi. Náznaky pochádzajú z najstarších zirkónov, odolných minerálov, ktoré vznikli v magme. Vedci našli stopy formy uhlíka – dôležitého prvku v živých organizmoch – v jednom takom 4,1 miliardy rokov starom zirkóne. Avšak tieto nálezy nestačia na dokázanie existencie života v tomto období.
No rovnako treba pochopiť, čo to vlastne fosília je. Fosílie sú pozostatky predtým živých organizmov. Väčšina nájdených fosílií, ktoré súvisia s ranou históriou Zeme, sú fosílie vyhynutých organizmov, vysvetľuje portál atmos.uw.edu. Zároveň treba pochopiť, že život sa neustále vyvíja. Živé organizmy vznikajú prakticky neustále, no i zanikajú. To súvisí s Darwinovou teóriou nástupníctva. Dokonca aj ľudia sa stále vyvíjajú! Ďalším dôležitým faktom, ktorý treba pochopiť o fosíliách, je, že rôzne fosílie sa objavujú v horninách rôzneho veku. Kategorizácia týchto poznatkov nám umožňuje vytvoriť akýsi rodokmeň života na planéte.
Kde začal život na Zemi?
Možno sa pýtate, kde začal život existovať. Podľa vedcov sú najpravdepodobnejšie dve možnosti, kde sa mohol vyvinúť. A to v sopečne aktívnych hydrotermálnych prostrediach na pevnine alebo v mori, resp. oceánoch. No do úvahy prichádza aj to, že ingrediencie potrebné pre život, na Zem priniesli kométy.
„Niektorým mikroorganizmom sa darí v horúcich, vysoko kyslých prostrediach horúcich prameňov. To isté platí pre hlbokomorské hydrotermálne prieduchy. Tieto komínové prieduchy vznikajú tam, kde sa morská voda dostáva do kontaktu s magmou na dne oceánu, čo vedie k prúdom prehriatych oblakov. Organické molekuly sa mohli vytvoriť aj v určitých typoch ílových minerálov, ktoré mohli poskytnúť priaznivé podmienky na ochranu a uchovanie. To sa mohlo stať na Zemi počas jej ranej histórie alebo na kométach a asteroidoch, ktoré ich neskôr priviedli na Zem pri zrážkach. To by naznačovalo, že rovnaký proces mohol zasiať život na planétach inde vo vesmíre.“, vysvetľujú výskumníci z University of Chicago.
Treba ale povedať, že jednou z najpopulárnejších teórií je, že prvý život sa objavil v oceánoch. V prospech tejto teórie hrá to, že v oceánoch boli vtedy dostupné základné zložky pre vznik života, ako napríklad voda, minerály a organické zlúčeniny. Podmienky v oceánoch vtedy tiež boli relatívne stabilné a chránili život pred extrémnymi podmienkami na povrchu, ako boli silné slnečné žiarenie, vysoké teploty a prudké vetry.
Aké sú ingrediencie života na Zemi?
Povedali sme si niečo o prostredí, ktoré tvorí predpoklad na to, aby vznikol život. No nie je to jediná podmienka, ktorá musí byť splnená, aby vznikol život. Recept, aby vznikol život, sa skladá z neustáleho zdroja energie, organických zlúčenín a vody. Pre nás sú dôležité prvky ako uhlík, vodík, kyslík, dusík a fosfor. Avšak existuje niekoľko vedeckých záhad ohľadne toho, ako sa tieto prvky dostali dokopy na Zemi. Napríklad, vedci by neočakávali, že planéta, ktorá sa vytvorila tak blízko od Slnka, bude obsahovať uhlík a dusík. Tieto prvky sa stávajú pevnými iba pri veľmi nízkych teplotách, ako sú tie, ktoré panujú v vonkajšom slnečnom systéme, nie bližšie k Slnku, kde sa nachádza Zem.
Nemôžeme zabudnúť ani na vodu, ktorá je rovnako dôležitou pre život, ako ho poznáme. Voda pokrýva teraz približne 70% povrchu Zeme, ale koľko z nich bola na povrchu pred 4 miliardami rokov? Podobne ako uhlík a dusík, voda má oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa stane súčasťou pevných objektov, ktoré vznikli ďalej od svojej hviezdy.
Ako vyzeral prvý život?
Prvými známymi formami života boli jednobunkové organizmy, ktoré sa pravdepodobne vyvinuli z neživých zložiek, ktoré boli dostupné na Zemi. Tieto organizmy neboli schopné fotosyntézy, pretože kyslík vtedy ešte nebol dostupný v atmosfére. Namiesto toho získavali energiu z chemických reakcií s látkami, ktoré boli vtedy dostupné v ich prostredí.
Je ale dôležité poznamenať, že presný pôvod a spôsob vzniku prvých foriem života na Zemi je stále predmetom vedeckého výskumu a diskusií.
