Tieto knihy vraj napísali samotní duchovia. Tvrdia to aspoň ich autori presvedčení o tom, že ich viedla akási neviditeľná sila.
Tieto udalosti boli priam špecifické v období 19. až 20. storočia. Množstvo autorov tvrdilo, že ich myseľ a ruku viedli duchovia. Takýmto štýlom napísali rôzne básne a príbehy.
Historické zjavenia – rímsky cisár Julián a Thomas Cushman Buddington
img: wikipedia.org
Rímsky cisár Julián (úmrtie v roku 363) bol vraj tak ohromený vývinom civilizácie v 19. storočí, že naň potreboval vyjadriť názor zo záhrobia. Takzvané Historické zjavenia podpísané autorom Thomasom Cushmanom Buddingtonom útočia na kresťanstvo ako príčinu neporiadku a dezolácie vo svete. Realistickejšie však je, že Cushman len kreatívnejšou cestou vyjadril svoju nespokojnosť s vtedajšou spoločnosťou a chcel prinavrátiť hodnoty starovekého Ríma. Pravdepodobne len nechcel otvorene kritizovať kresťanstvo.
Môj boj s diablom a iné príbehy – O. Henry a Albert Houghton Pratt
img: theatlasphere.com
Známy spisovateľ pod pseudonymom O. Henry zomrel v roku 1910 so stovkami napísaných poviedok. Jeho talent sa len tak nevytratil, pretože o osem rokov neskôr sa objavila séria príbehov, údajne napísaná samotným zosnulým autorom. Na svetlo sveta ich priniesol Albert Houghton Pratt, ktorý tvrdil, že s ním komunikoval cez ouija tabuľku. Zosnulého autora Pratt opisoval ako veľmi urozprávaného. Svoje príbehy vraj takýmto spôsobom aj niekoľkokrát opravoval. Pozitívne prijatie knihy zo strany čitateľov samotný Pratt nepredpokladal. Boli totiž písané iným štýlom ako tie predošlé. Hneď v úvode však skeptikov odbil jediným tvrdením – duchovný svet zosnulému spisovateľovi len dodal inú inšpiráciu.
Hope Trueblood – Patience Worthová a Pearl Curranová
img: unexplainedmysteries.org
Jedna z najslávnejších záhrobných spisovateliek je Patience Worthová. Tá vraj približne v roku 1918 opäť cez dosku ouija komunikovala s Pearl Curranovou, ženou v domácnosti zo St. Louis. Curranová po niekoľko rokov zodpovedne nahrávala diktované príbehy, básne, hry a poviedky. Pôvodná spisovateľka bola známa tým, že využívala archaický jazyk a príbehy umiestňovala do dávnej minulosti ako stredoveku či staroveku. Hope Trueblood vypovedá príbeh o mladom dievčati vo viktoriánskom Anglicku a dej je zasadený vo vtedajšom 20. storočí. Navyše, jazyk vôbec nie je zastaralý a čistá angličtina je využitá po prvýkrát. Kniha si opäť získala aj skeptikov. Ako mohol duch zo 17. storočia poznať vtedajšie viktoriánske Anglicko? Ľudia aj napriek tomu stále nedokázali vysvetliť fakt, že Curranová s nízkym vzdelaním a obmedzenou možnosťou cestovať utvorila v deji detailné opisy mnohých prostredí.
To woman from Meslom – Mary McEvilly
img: blackswanbooks.com
Mary McEvilly bola známa ako médium v Paríži, ktoré počas niekoľkých mesiacov komunikovalo so záhadným duchom menom Meslom. Spolu napísali knihu žene, opisujúcu povinnosti nežnejšieho pohlavia pre zlepšenie sveta a záchranu mužov. V mnohých prípadoch abstraktné a nadnesené myšlienky zaplnili dokopy 108 strán. Duch tvrdí, že ženy sú zodpovedné za ľudský duševný pokrok, pretože majú lepšiu intuíciu. Podľa McEvilly bol Meslom muž a aj napriek tomu, že chválil ženy, nepovažoval ich za rovnocenné a akejkoľvek nádeje na rodovú rovnosť sa mali podľa neho vzdať. Kniha sa, prekvapivo, rozšírila medzi verejnosťou len pár mesiacov predtým, ako ženy získali právo voliť.
Pútnik v krajinách duchov – Franchezzo a A. Farnese
img: books.google.com
Vo viktoriánskych časoch ste v tejto knihe mohli nájsť morálne ponaučenie. Cez A. Farnesseho komunikoval istý taliansky muž. Identifikovaný len ako Franchezzo na 300 stranách opisuje svoju osamelú a úbohú cestu nadpozemským svetom. Podľa jeho slov mu za sebecký život a uctievanie materializmu pred Bohom zostalo len utrpenie. Neskôr sa ocitá v studených oblastiach pekla a len cez namáhavú prácu sa napokon dostáva do neba. Jeho príbeh bol v tom období pre mnohých varovaním, čo ich môže postihnúť ak nezmenia svoje hriešne správanie.
Ouinino kanoe – Ouina a Cora L. V. Richmond
img: wikipedia.org
Ouina je považovaná za jedného z najpopulárnejších amerických duchov. Komunikovala cez Coru Richmondovú, známu špiritistku z New Yorku, ktorá mala spojitosť s duchmi vraj už od mladého veku a mnohým ľuďom pomáhala spojiť sa so svojimi zosnulými. Svet na druhej strane prezentovala ako miesto plné radosti. Ouinino kanoe bola prvá séria publikovaných prác, vydaná špeciálne na Vianoce, aby pomáhala ľuďom. Popri veršoch plných kvetov a ranných hviezd obsahuje kniha aj biografiu samotnej Ouiny. Jej príbeh až tak krásny nebol. Matka pri pôrode zomrela a otec, vodca pôvodného kmeňu, sa rozhodol obetovať ju len vo veku 15 rokov, aby jeho ľud nepostretlo nešťastie. V tomto prípade sa veľa skeptikov nenašlo a Corine práce vedené Ouinou boli zbožňované.
