Vznik hviezd, ako je Slnko, je zložitý a dlhotrvajúci proces. Základným predpokladom, aby vznikla hviezda, je zhromaždenie dostatočného množstva hmoty v oblasti vesmíru nazývanej molekulový oblak. Tieto molekulové oblaky sú tvorené plynnými a prachovými časticami, ktoré sa nachádzajú vo vesmíre. Keď je hmotnosť oblaku dostatočne veľká, začne gravitácia pôsobiť na všetky častice smerom do stredu. Tento zhromažďovací proces je sprevádzaný veľkým zvýšením teploty a tlaku v strede oblaku. Tieto podmienky sú dostatočné na to, aby sa začali vyvíjať termonukleárne reakcie. V jadre oblaku začne dochádzať k fúzii vodíkových jadier, pričom sa uvoľňuje energia vo forme svetla a tepla. Týmto procesom sa hviezda stáva stabilnou a začína žiariť.
Ako Slnko vyžaruje energiu?
Slnko je teda veľká guľovitá gula plynu, ktorá má vo svojom jadre obrovskú teplotu a tlak. V jadre sa odohrávajú špeciálne reakcie nazývané jadrová fúzia. V týchto reakciách sa atómy vodíku spájajú, aby vytvorili atómy hélia. Pri jadrovej fúzii sa veľmi malé častice vodíku nazývané protóny spoja a vytvoria väčšie atómy hélia. Tento proces uvoľňuje obrovské množstvo energie vo forme svetla a tepla.
Táto energia sa šíri z jadra cez vnútorné vrstvy Slnka až na jeho povrch a odtiaľ sa dostáva do vesmíru vo forme slnečného žiarenia.
Koľko energie posiela Slnko na Zem?
Potenciál slnečnej energie je obrovský. Považuje sa za čistú a bezpečnú energiu. Slnečná energia nevytvára žiadne emisie skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania a zmeny klímy. Využívanie slnečnej energie neprodukuje oxid uhličitý, metán ani iné škodlivé látky, ktoré by prispievali ku zhoršovaniu životného prostredia. Rovnako ide o nevyčerpateľný zdroj energie.
Približne 30% energie, ktorá smeruje na Zem, sa odrazí späť do vesmíru. Zvyšok je pohltený našou planétou a atmosférou. Približne 23% z 70% energie, je pohltených v atmosfére, či už vodnou parou, atmosférickými časticami, prachom alebo ozónom. Zvyšných 47 percent prechádza atmosférou a je absorbovaných zemskou pevninou a morom, vysvetľuje portál univerzity University of California.
Množstvo slnečnej energie dopadajúcej na Zem za jednu hodinu ponúka dostatok energie, aby to pokrylo našu spotrebu energie na jeden rok. Podľa amerického ministerstva energetiky každú hodinu dopadne na zem 430 kvintiliónov joulov energie zo Slnka, zatiaľ čo ľudia spotrebujú 410 kvintiliónov joulov ročne. Inými slovami, potenciál slnečnej energie je obrovský. No zachytenie slnečnej energie a jej premena, je komplikovaný proces.
Ako efektívne sú solárne panely pri premene slnečného žiarenia na elektrinu?
Treba ale povedať, že solárne panely nepremieňajú slnečné svetlo na elektrickú energiu s dokonalou účinnosťou, pretože nedokážu absorbovať energiu z celého slnečného spektra. Vo fotovoltaickej technológii sa v súčasnosti účinnosť solárnych panelov pohybuje medzi 15 – 22%.