Ľudia sa už dlho zaoberajú otázkami týkajúcich sa duše a jej tajomstiev. Lekár z Haverhill, Massachusetts, Duncan MacDougall, sa rozhodol preskúmať či má duša fyzickú hmotnosť a či sa ju dá zmerať, píše portál amusingplanet.com. Veril, že duša je materiálna a keď opustí telo, malo by sa to prejaviť v poklese hmotnosti pacientov. V roku 1901 si vybral šesť nevyliečiteľne chorých pacientov z domova dôchodcov. Štyria trpeli tuberkulózou, jeden cukrovkou a jeden mal nešpecifikované ochorenie. MacDougall si vybral pacientov, ktorí boli na konci svojho života fyzicky vyčerpaní, aby tak zostali v pohybe čo najmenej a ich hmotnosť bola ľahšie merateľná.
Na svojom pracovisku MacDougall pripravil špeciálnu posteľ, ktorá bola umiestnená na špeciálnej platforme so stupnicou, ktorá bola citlivá na asi 5,6 gramov. Na posteľ postupne umiestňoval šiestich pacientov a pozoroval ich pred, počas a po smrti, pričom meral ich hmotnosť.
Pacienti boli v kľude a keď zomreli, ich hmotnosť sa znížila rýchlosťou približne o 28 g za hodinu. Tento pokles hmotnosti bol spôsobený odparovaním vlhkosti z dýchacích ciest a potu. MacDougall však zaznamenal u jedného pacienta náhly úbytok hmotnosti o približne 21,3 gramu a to v čase okamihu jeho smrti. Tento úbytok hmotnosti nemohol byť spôsobený odparovaním vlhkosti, pretože bol náhly a výrazný. Črevá ako i močový mechúr boli prázdne, takže tieto faktory nemohli mať za následok zníženú hmotnosť. Jediným vysvetlením pre neho mohla byť duša, ktorá sa od tela oddelila, čím sa zmenšila hmotnosť tela.
MacDougall pokračoval vo svojom výskume aj so psami, avšak výsledky neboli také presvedčivé ako u ľudských pacientov. Svoje zistenia publikoval v roku 1907 v časopisoch Journal of the American Society for Psychical Research a American Medicine a príbeh experimentu bol tiež uverejnený v The New York Times.
MacDougall čelil za svoje experimenty kritike či posmeškom
Po publikovaní experimentu v American Medicine sa rozpútala diskusia medzi lekármi Augustusom P. Clarkom a Duncanom MacDougallom. Clarke tvrdil, že pri smrti dôjde k náhlemu zvýšeniu telesnej teploty, čo by mohlo vysvetľovať chýbajúcich 21 gramov. MacDougall naopak tvrdil, že teplota sa nezvyšuje, pretože cirkulácia krvi sa zastaví v momente smrti. MacDougallove experimenty boli kritizované a zosmiešnené vedeckou komunitou a navyše boli označené ako selektívne a dosiahnuté výsledky za nespoľahlivé kvôli malej vzorke a nedostatku dôkazov. Preto MacDougall a jeho 21-gramový experiment nemali vo vedeckej komunite veľkú dôveru. Po svojich experimentoch s ľudskou dušou už MacDougall nemal žiadne ďalšie zlomové objavy. Napriek tomu, že jeho experimenty boli odmietnuté ako vedecká skutočnosť, popularizoval názor, že ľudská duša váži 21 gramov a tento názor sa stal predlohou pre romány, piesne či filmy.
