Nové štúdie tvrdia, že kľúč k získaniu nových vedomostí a schopností je spôsob učenia sa a nie jeho dĺžka.
Učíš sa hrať na klavíri? Alebo sa učíš nejaký nový šport? Sústreď sa hlavne na štýl učenia. Nie je dôležité koľko hodín tým stráviš, ale ak ťa to nebaví a flákaš to, je to strata tvojho času.
Doteraz všetci predpokladali, že stálym opakovaním (napríklad určitej skladby pri hre na klavíri) sa naučíš ľahšie. No opak je pravdou. Ukázalo sa totiž, že existujú omnoho lepšie spôsoby na učenie.
„Učením mierne modifikovanej verzie zadania si človek dokáže zapamätať až dvojnásobne rýchlejšie.“ Tvrdí Pablo Celnik, hlava tohto výskumu.
Pokus bol vykonaný na 86-tich dobrovoľníkoch, ktorí mali za úlohu naučiť sa hýbať kurzorom na obrazovke pomocou špeciálneho zariadenia (a nie pomocou PC myšky).
Dobrovoľníci boli rozdelení na 3 skupiny a každá skupina strávila 45 minút učením sa. Šesť hodín neskôr bola jedna zo skupín požiadaná, aby sa odišla učiť presne to isté. Druhej skupine bol štýl učenia mierne zmenený a tretia skupina nerobila nič.
Pri výsledkoch sa neprekvapivo najhoršie naučila posledná skupina – tá, ktorá si naučené poznatky ani raz nezopakovala. No skupine s mierne zmeneným spôsobom učenia sa darilo až dvakrát lepšie ako skupine, ktorej sa pri učení nezmenilo nič.
Ako to je ale možné? Je to vďaka takzvanému utužovaniu poznatkov. Mozog ostane dlhšie aktívny, ak vníma stále nové a zaujímavé veci. No keď sa pozeráme stále na to isté, náš mozog sa unaví a „vypne“. Tento pokus bol opakovaný viac krát a na viacerých rôznych zadaniach. Fungoval vždy a na všetkom.
Okrem pomoci nám všetkým vyškrtať si predsavzatia na rok 2016 až dvakrát rýchlejšie, výskum má silný vplyv aj v zdravotníctve. Napríklad takí lekári dokážu až dvakrát rýchlejšie naučiť pacienta, ako používať svoju protézu, prípadne ako sa naučiť čokoľvek nové po prekonaní mŕtvice.
img: sciencealert.com
