Mladí Slováci, ktorí začali v cudzine s vlastným projektom

Dvaja chalani a jedna baba. Odišli zo Slovenska do zahraničia, no nesplývajú s davom, ale tvoria tam kus seba!

Začneme hneď hlavnou témou, čo je to Street Soccer League?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Street Soccer League je liga pouličného futbalu, je to náš projekt, ktorý sme rozbehli zatiaľ na Gibraltári, ale plánujeme ho v blízkej dobe rozšíriť aj do Španielska. Aj keď nápad to nebol čisto náš, keďže takýchto líg existuje po svete veľa. Dá sa povedať že futbal začínal najprv na ulici a až potom sa dostal na štadióny a viac medzi ludi.
V našom organizačnom tíme sme traja, voláme sa Marko, Jano a Kristin. Každý z nás má v projekte svoju úlohu.

Aká je hlavná myšlienka vašej ligy?

Hlavnou myšlienkou celého projektu je spájať ľudí prostredníctvom športu. Zatiaľ v tejto časti zemegule. Žije tu veľa ľudí vďaka dobrým životným podmienkam, no nežijú sociálne, nestretávajú sa. Každý tu je ako cudzinec. Práve preto hovoríme o spájaní ľudí, futbal je tímová hra, kde sa ľudia zoznamujú a zábavou dokážu spoznať nových priateľov.

Ako domáci reagujú na váš projekt?

Reakcia domácich je naozaj veľmi dobrá, pre nás až nečakaná. dočkali sme sa naozaj veľkej podpory tunajších médií, sami sa nám začali ozývať, píšu o nás články, robia s nami rozhovory a podobne… A to všetko nám veľmi pomáha. Potrebujeme čo najlepšiu reklamu, aby sa o našom projekte dozvedel každý, kto má rad futbal.

Čo by ste chceli dosiahnuť so SSL?

Určite je viac vecí, ktoré by sme chceli dosiahnuť. Teraz máme určené jasné ciele, a to zorganizovať pár turnajov. Jeden bude onedlho, už 19.3., na ktorom chceme mať viac tímov a chceme vylepšiť naše služby. Veľa času venujeme aj celoročnej lige, ktorú chceme spustiť v septembri a plánujeme, aby sa hrávala každý týždeň ako klasický futbal. Hlavným cieľom je ligu rozšíriť do viacerých krajín, aj do Česka či Slovenska a celý projekt prepojiť, a tak vytvoriť šance mladým hráčom ukázať sa. To sa nám pomerne darí už teraz.

Takže už vieme, že ste akční Slováci, ktorí sa v zahraničí neprispôsobujú, ale tvoria tam kus seba. Povedzte nám teda, prečo ste na Gibraltári?

Ján: Pracoval som na riečnej lodi, zväčša kotviacej. Úplnou náhodou som stretol bývalého spoluhráča, ktorý tam bol akurát na výlete a rozprával mi, že tam už je nejaký čas a ľudia sú super, počasie je teplé celoročne. Čo ma presvedčilo bolo, aj to, že mena na Gibe je libra, ktorá je stále výhodná.

Marko: Už dlhšiu dobu som chcel vycestovať do zahraničia, plánoval som to v hlave, ale nikdy som nemal nejako určené kam budem smerovať, ale teraz to bolo iné. Jano tam šiel pred nami, mal som tam teda niekoho, kto vedel, ako to tam chodí. Dokonca, Španielsko bol môj sen od malička. Ísť sem žiť a nielen prísť na dovolenku. Chcel som spoznať tunajšiu kultúru a ich spôsob života. Už od malička fandím Realu Madrid, tak sa cítim ako Španiel 😀 .

Kristína: Chodila som na strednú umeleckú školu dizajnu (grafický a priestorový dizajn). Po škole som veľmi chcela ísť do zahraničia, ale neodvážila som sa, tak som začala plávať ako stratená ryba vo veľkom mori, ktorá nevedela kam smeruje. Dizajn som robila len občas, inak som stále chodila po brigádach a žila som si nočný život.

Až dovtedy kým som sa nedozvedela, že tam sú moji kamaráti, informovala som sa, ako tam je, čo sa tam dá robiť atď… Jedného dňa som si povedala, že nechcem žiť stereotyp, dohodla som sa s chalanmi, zbalila som si kufre a do dvoch týždňov som letela. Bol to skvelý pocit a neľutujem ani sekundu.

Povedzte nám o sebe niečo v krátkosti.

– Čaute, volám sa Marko, som mladý vysmiaty chalan z Bratislavy, mám 23 rokov a milujem slovenské ženy.

– Ahojte, som Kristin, mám 22 rokov. Som spoločenská, rada sa zabávam. Milujem módu a mám rada výzvy!

– Čaute, volám sa Jano, som hyperaktívny blázon z Bratislavy, mám 24 a milujem šport.

Marko, Jano, Shakira (kamarátka z Gibraltáru) a Kristin

Myslíš, že hocikde v cudzine sa dá presadiť vlastný nápad?

Určite áno, všade sú rovnaké možnosti, stále niekde niečo chýba a ľudia niečo potrebujú. Dá sa naozaj vymyslieť čokoľvek, my Slováci sme veľmi šikovní a kreatívni ľudia.

O vašu ligu je veľký záujem médií, reagoval na vás už aj nejakí sponzori?

Teraz sme však len na malom začiatku, máme za sebou splnené 1% zo 100%. So sponzormi už jednáme, ale nemáme ešte nič uzavreté. do budúcna však chceme a potrebujeme mať viac sponzorov, otvorí nám to nové možnosti.

Z čoho zatiaľ sponzorujete projekt?

Na ligu zatiaľ netreba extra sponzoring. Máme tu prácu, čiže platíme niečo zo svojho a časť z toho, čo vyzbierame.

Akú prácu máte okrem SSL?

Pracujeme asi ako každý cudzinec v zahraniční, na začiatok sme si našli prácu v gastronómii. Jano robí za barom a ja som čašník. Kristin sa venuje grafike a svojim projektom. Jano si našiel prácu vďaka perfektnej angličtine. Ja na tom nie som až tak dobre s jazykom, ale pomohol mi Slovák, ktorý tu žije už vyše roka a pol.

Aké boli vaše začiatky v zahraničí?

Marko: Vtipné, nemal som adresu miesta, kam som šiel, ani som nevedel, ako sa sem dopravím. Letel som z BA do Malagy, odtiaľ je to sem, kde bývame ešte 3 hodiny autobusom, alebo hodinku niečo autom. Nevedel som po španielsky, vystúpil som na letisku, vypadol mi signál. Nemal som žiadne údaje, pretože mi ich kamoš neposlal. Viackrát som mu to síce pripomína, ale on mi hovoril zavolaj, keď vystúpiš z lietadla a poviem ti, kde si kúpiš lístok na autobus a ako sa sem dostať. Našťastie po 20 minútach mi naskočil signál a dovolal som sa mu. Som tu od októbra, víza tu nie sú potrebné, bývame v Španielsku sme súčasťou Európy, pracujeme na Gibraltáre, kde sa registrujete na Tax Office. Všetko potrebné dostanete na to, keď si nájdete prácu.

Kristin: Začiatky boli trošku ťažšie a ešte stále aj sú, ale tým si prejde každý. Mojou výhodou bolo, že som sem išla za chalanmi a vedela som, že mi pomôžu. Ubytovanie bolo vybavené, čiže to bolo super. Mám sa ešte čo učiť, chcem sa určite zlepšiť v angličtine a zdokonaľovať sa v grafike. Životné náklady tu nie sú vysoké, jedlo tu je lacnejšie a ostatné veci tiež oproti Slovensku.

Ján: Začiatky na Gibraltáre boli zaujímavé, prišiel som sem bez ubytovania a práce na blind. Bookol som si hotel na prvé dni a hľadal som prioritne ubytko, ale zároveň aj job. Prácu sa mi, našťastie, podarilo nájsť hneď v prvý deň rozhadzovania životopisov v jednom miestnom športovom bare, čo mne, ako športovcovi, najviac vyhovovalo a potešilo ma to. Po zhruba dvoch mesiacoch som mal lepší rozhľad, tak som túto prácu vymenil za lepší bar, kde som doteraz už piaty mesiac. Pracovný rozpis dostávame týždeň dopredu, ale dá sa tu dohodnúť na pracovnom čase, trénujem tu futbal a keď im poviem, že mám tréning a potrebujem naň ísť, nemajú problém mi zmeniť rozpis. Sú veľmi ústretoví, predovšetkým, ak ide o šport.

Je Gibraltár, kde robíte alebo Španielsko, kde žijete, iné ako naše Slovensko?

Španielsky štýl sa nám všetkým páči. A je to tu iné ako Slovensko, keď som ešte nebol v zahraničí stále som čítal rozhovory, kde všetci ľudia odpovedali na podobnú otázku takmer rovnako. V tom, že v zahraničí sú ľudia pozitívni a vysmiati. Niečo podobné je aj tu. Všetci tu chodia s úsmevom ,pozdravia vás aj keď vás nepoznajú, opýtajú sa, ako sa máte a podobne. Toto je veľký rozdiel oproti Slovensku. Naša krajina však nie je zlá, akurát mám pocit, že v nej ľudia stratili svoje sny a úsmev.

Medzi našimi čitateľmi je možno veľa ľudí, ktorí by chceli začať s ich vlastnými snami, no boja sa. Ty si práve svoj jeden svoj sen plníš životom v Španielsku. Máš pre čitateľov teda nejakú radu?

Marko: Určite sa netreba ničoho báť! Ja som išiel do zahraničia s tým, že som sa vedel po anglicky akurát pozdraviť a teraz to tu už perfektné zvládam, a to prešlo len päť mesiacov. Našiel som si tu prácu a dokážem s ľuďmi v pohode komunikovať.