Pirane patria k najviac obávaným vodným tvorom na našej planéte. Táto obava pramení zo všeobecne akceptovanej predstavy, že ak by ste sa ocitli v blízkosti dostatočne veľkého a hladného roja piraní, rýchlo by vás premenil na holú kostru. Je však táto povera o piraniach pravdivá?
Názov piraňa vznikol zo starobylého tupi jazyka, ktorým hovorili pôvodní obyvatelia. Skladá sa z dvoch slov a to pirá, čo znamená ryba a sainha, čo znamená zub. Existuje aj ďalšia možnosť významu slova piraňa a to pira nya, čo by sa preložilo ako hryzúca ryba. V 18. storočí Portugalci spojili tieto slová do podoby piraňa.
Jej domovom sú rôzne časti Južnej Ameriky, najmä v povodia riek Amazónka, Orinoko, Paraná a São Francisco. Tieto rieky prechádzajú cez krajiny ako Brazília, Kolumbia, Peru, Venezuela a Paraguaj.
Veľkosť pirane závisí od jej druhu. Väčšina dorastá do dĺžky 12 až 35 cm, no niektoré z nich môžu byť väčšie, pričom najväčší známy druh, červenobruchá piraňa, ktorá dosahuje až 50 cm. Vyhynutá Megapiraňa, ktorá existovala pred 8 – 10 miliónmi rokov, dosahovala dĺžku približne 71 cm a možno aj až 128 cm, píše wikipedia.org.
V trhaní mäsa je piraňa čierna majsterkou!
Pirane sú známe svojou výnimočnou schopnosťou silného uhryznutia a konkrétne druh piraňa čierna sa vyznačuje jedným z najsilnejších uhryznutí, pokiaľ vezmeme do úvahy jej telesnú hmotnosť. Táto sila a nebezpečnosť uhryznutia je zabezpečená veľkými svalmi čeľuste, ktoré sú tesne spojené s jej špičkou. Silné čeľuste spolu s jemne vrúbkovanými zubami umožňujú piraniam efektívne trhať mäso, čím sú výnimočné v tejto oblasti.
Čo je pravda na to, že vás skupina piraní dokáže zjesť pár minút?
Hoci sa pirane často v médiách zobrazujú ako veľmi nebezpečné, v skutočnosti pre ľudí zvyčajne nepredstavujú vážne riziko. Keď sú pirane v stresujúcej situácii, napríklad v prípade väčších skupín ľudí, môžu útoky nastať a to najmä keď je hladina vody počas suchého obdobia nízka a potrava je relatívne vzácna. Pirane sú tiež priťahované špliechaním vody a preto sú deti častejšie napadnuté ako dospelí. Na miestach so zvýšeným rizikom a výskytom piraní sa niekedy nachádzajú varovné signály a pláže sú v týchto oblastiach niekedy chránené bariérami. Väčšina týchto útokov piraní na ľudí má len drobné poranenia, zvyčajne na nohách alebo rukách, avšak občas môžu byť útoky vážnejšie a veľmi zriedkavo môžu byť aj smrteľné, píše Smithsonianmag.com.
Povery o tom, že je piraňa schopná roztrhať človeka na kúsky, je teda pravdepodobne viac mýtusom ako skutočnosťou. Podľa odhadov odborníkov by na odstránenie mäsa zo 81-kilogramového človeka bolo potrebných približne 300 až 500 piraní. Teoreticky to teda možné je, no prakticky nepravdepodobné.
Časť tejto legendy o piranách pramení aj z faktu, že tieto ryby často plávajú v húfoch. Pirany nie sú na vrchole potravinového reťazca, samy sú korisťou vtákov či iných veľkých rýb. Plávanie v húfoch im zabezpečuje vnútornú ochranu pre jednotlivé ryby pred útokom. Navyše, húfy majú tendenciu vytvárať hierarchiu, kde sa väčšie a staršie ryby nachádzajú v strede, zatiaľ čo mladšie ryby obývajú okraje. Toto naznačuje, že bezpečnosť môže byť skutočným motívom pre tvorbu húfov a nie snahou o útok.
V roku 2005 výskumníci študovali tvorbu húfov červenobruchých pirán v zajatí a zistili, že ryby vo väčších húfoch ľahšie dýchajú a miernejšie reagujú na simulované útoky predátorov.
