3. marca 1912, po troch rokoch intenzívnej výstavby v írskom Belfaste, bola dokončená a pripravená na more loď, ktorá mala zmeniť dejiny námorníctva, Titanic. Táto majestátna loď, postavená spoločnosťou White Star Line, niesla v sebe viac než len značku jednej z najväčších lodí svojej doby, ale aj sny a nádeje ľudí, ktorí sa chystali na jej palubu, ako píše web Natgeokids.com.
Titanic bol tou najpôsobivejšou a najluxusnejšou loďou svojej éry, ozdobenou nádhernými interiérmi a pohodlnými kajutami, ktoré mali za cieľ uspokojiť aj tých najnáročnejších cestujúcich. Rozmery lode boli impozantné, 28 metrov na šírku, 53 metrov na výšku a neuveriteľnými 269 metrov na dĺžku, čo je približne dĺžka troch futbalových ihrísk. Titanic sa v mnohom líšil od svojich predchodcov a vyvolával obdiv a úžas všetkých, ktorí ho videli.
Dňa 10. apríla 1912 sa Titanic konečne vydal na svoju prvú plavbu, označovanú ako prvá veľká cesta. Jeho trasa začala v Southamptone v Anglicku a cieľom bolo doraziť do New Yorku v USA. Bola to cesta plná nádeje a očakávaní, ktorá mala ukázať, že Titanic je schopný prekonávať oceán s gráciou a štýlom.
Nad pohodlím na Titanicu rozhodovalo bohatstvo
Titanic na svojej palube niesol viac ako 2200 cestujúcich vrátane 900 členov posádky. Každý z týchto cestujúcich mal svoje miesto na lodi a štýl života na Titanicu bol úzko spojený s bohatstvom.
Prvá trieda, ktorá ubytovávala najbohatších pasažierov, sa nachádzala na vrchu lode. Títo šťastlivci mali k dispozícii súkromné a priestranne vybavené apartmány. Ich jedáleň bola plná lahôdok, a mohli si užívať luxusné zariadenia, ako boli kaviarne, bazén, squashové kurty, holičstvo, čitáreň a písacie miestnosti.
Druhá trieda ponúkala tiež pohodlné ubytovanie, aj keď nie také luxusné ako prvá. Kabíny mali dve alebo štyri lôžka, pohovku, umývadlo a zrkadlo. Cestujúci druhej triedy si mohli užiť vonkajšiu promenádu, relaxačnú miestnosť, knižnicu a jedáleň.
Pre tých, ktorí mali menej finančných prostriedkov, bola tretia trieda stále lepším výberom v porovnaní s inými loďami tej doby. Ich kajuty sa nachádzali na dne lode a mohlo v nich spať až desať ľudí. Každá kajuta mala umývadlo a zrkadlo a pasažieri mali prístup k jedálni, kde sa podávalo jedlo trikrát denne. Avšak, jedna veľká nevýhoda tu bola, všetkých 700 pasažierov tretej triedy muselo zdieľať len dve vane.
Ľadovec sa stal majestátnej lodi osudným
Počas štyroch dní na mori sa zdalo, že Titanic úspešne smeruje k svojmu cieľu, poháňaný tromi masívnymi uhoľnými motormi. Každý deň bolo potrebných na jej chod vynaložiť 600 ton uhlia, čo je ekvivalent hmotnosti 100 slonov. Piaty deň cesty, tesne pred polnocou, sa z temnoty vynoril obrovský ľadovec, ktorý sa stal osudným. Titanic sa nevedel úplne vyhnúť kolízii a jeho trup utrpel vážne poškodenie, s dierami v najmenej štyroch častiach, čím sa situácia stala kritickou.
Kapitán Titanicu, Edward John Smith, a jeho posádka rýchlo pochopili nebezpečenstvo. Núdzové signály boli vyslané na iné lode a cestujúci boli vyzvaní, aby sa okamžite presunuli do záchranných člnov. Avšak tu vznikol vážny problém, Titanic mal len dvadsať záchranných člnov, čo nestačilo na evakuáciu všetkých na palube. Prvé člny boli dokonca spustené poloprázdne, plytvajúc tak cenným miestom.
Keď sa Titanic potápal, jeho zadná časť sa zdvihla z vody a loď sa rozlomila na dve časti. Všetci, ktorí zostali na palube, boli odsúdení do vôd mrazivo studeného oceánu. Vo vode s teplotou -2°C väčšina pasažierov zomrela na chlad do 15 minút.
Prvá loď, ktorá prišla na pomoc, bola RMS Carpathia, no dorazila až hodinu po potopení Titanicu. Zachránila tých, ktorí sa dostali do záchranných člnov, pričom celkovo prežilo okolo 705 ľudí. Tragicky však zahynulo viac ako 1 500 ľudí, pričom pri pátraní bolo z vody vytiahnutých iba 300 tiel, ktoré buď pochovali na mori alebo odviezli do Halifaxu v Kanade na identifikáciu.
