Väčšina ľudí si dozaista myslí, že o spánku vie úplne všetko. Proces spánku je však dodnes aj pre odborníkov naozajstnou hádankou.
Prečo vlastne spíme, čo by sa stalo, keby sme nespali a prečo sa nám snívajú sny?
1. Prečo človek naozaj potrebuje spať?
Možno sa zdá, že odpoveď bude jednoduchá, ale nie je. Počas mnohých výskumov sa nepodarilo nikomu nájsť konečnú odpoveď. Jedna teória znie, že sa ľudia vyvíjali tak, aby spávali v noci, pretože vtedy je ľudský organizmus najviac zraniteľný a potrebuje byť chránený. Ďalšou teóriou je úspora energie. V minulosti predkovia nemali toľko potravy ako my dnes. Dôvodom prečo teda spíme môže byť aj to, aby sme neprijímali toľko kalórií. Ďalšou možnosťou je vplyv spánku na plasticitu mozgu. Malé deti potrebujú spať 13 – 14 hodín denne kvôli tomu, aby sa rozvíjala ich inteligencia. Najvýznamnejším dôvodom je potreba celkového obnovenia organizmu – rast, regenerácia svalstva či oddych. Počas noci sa z vášho tela a mozgu odstraňujú všetky „nepotrebné veci“ a vy sa ráno zobudíte svieži.
Foto: pixabay.com
2. Prečo spia i zvieratá?
Doteraz vieme, že každá objavená žijúca vec spí. Napríklad také ovocné mušky majú veľmi obdobný proces spánku ako ľudia. Cicavce, obojživelníky, stavovce i bezstavovce – aj keď niektoré zvieratá nemajú počas dňa skoro žiadny pohyb, i tak spia.
Foto: pixabay.com
3. Môže človeka nedostatok spánku zabiť?
Všetci dobre vieme, že sa bez kvalitného spánku nedá efektívne fungovať. Neexistuje žiadny výskum, ktorý by na 100 % potvrdil alebo vyvrátil fakt, že nedostatok spánku môže človeka zabiť. Väčšinou to zapríčiní iný faktor. Výskumy na hlodavcoch potvrdili, že po 32 dňoch v bdelom stave všetky zvieratá uhynuli. Mohlo za to oslabenie imunity alebo pokles telesnej teploty, zvýšená hladina stresu či pokles váhy. CIA napríklad využívala spánkovú depriváciu ako formu výsluchu. Väzňov dokázala udržať bez spánku 11 dní, navzdory tejto šialenosti vtedy žiadny neprišiel o život. Dnes je už tento spôsob trestania prísne zakázaný.
Foto: pixabay.com
4. Ako sa vyvinulo snívanie?
Spánkový cyklus, počas ktorého snívame, sa vyvinul z tonickej nehybnosti. Tento reflex je u zvierat známy ako „pozícia mŕtveho chrobáka“, kedy simulujú pred predátormi svoju smrť. U ľudí sa znižuje pohyblivosť svalstva, mení sa frekvencia srdcového tepu , oči sa hýbu rýchlejšie, telo sa začína mykať. Stále však ide len o teóriu a nepresvedčivú odpoveď, ktorá nepotvrdzuje vývoj snenia.
Foto: pixabay.com
5. Ako dlho by sme mali spať?
Najčastejšou odpoveďou u mnohých býva osem hodín, ale tá nie je až tak pravdivá. Výskum na univerzite v San Diegu odhalil, že ľudia, ktorí spia viac ako sedem a pol hodiny, majú vyššie riziko úmrtia ako tí, ktorí spia šesť a pol hodiny. Negatívne na ľudský organizmus pôsobí i spánok, ktorý je kratší ako 5 hodín, ale ešte horšie je na tom spánok, ktorý trvá príliš dlho. Harvard Business Review tvrdí, že pre človeka je nevyhnutný minimálne sedemhodinový spánok. Táto doba predstavuje dostatok času na regeneráciu mozgu.
Foto: pixabay.com
zdroj: grunge.com
