Naše oči sú nepretržite zaplavované množstvom nových informácií. Množstvo tvarov, farieb či nepretržitý pohyb, náš mozog musí všetky tieto informácie spracovať, čo nie je jednoduchá úloha. Aby toho nebolo málo, náš uhol pohľadu sa neustále mení, či už kvôli žmurkaniu alebo kvôli pohybu hlavy či tela.
Video nižšie dokazuje, že aj pri chôdzi je náš zrak roztrasený, no my napriek tomu vnímame všetko stabilne. Náš mozog dokáže vytvoriť „ilúziu stability“ a prísť na to, ako presne tento proces funguje sa pokúšalo už množstvo vedcov, píše portál The Conversation. Najnovší výskum prináša nové informácie, ktoré výskumníkov opäť približujú k ucelenej odpovedi. Objavili nový mechanizmus, ktorý naznačuje, že sa mozog nepokúša spracovať každý jeden vizuálny vstup, ale vytvára obraz na základe toho, čo videl posledných 15 sekúnd.
Problém s vnímaním drobných rozdielov
Tým, že náš mozog v podstate žije v minulosti, môžeme vysvetliť prečo máme problém pozorovať drobné zmeny, ktoré sa dejú postupom času. Ak by náš mozog vnímal vizuálne informácie okamžite, museli by sme sa vysporiadať s miliónmi neustále sa meniacich faktorov. Vizuálne vnímanie by sa stalo chaotickým.
Vedci svoju teóriu potvrdili aj zaujímavým experimentom. Ide o vizuálnu ilúziu, na ktorej môžete pozorovať starnúcu tvár. Na konci experimentu dobrovoľníci vždy povedali vek osoby, ktorý bol prezentovaný pred 15 sekundami. Výsledky výskumu tak potvrdzujú, že nás mozog neustále presúva približne 15 sekúnd do minulosti namiesto toho, aby sme vnímali zmeny v reálnom čase.
Vďaka tomu vnímame realitu stabilnejšie a dokážeme „vyhladiť“ obraz a nevnímať rušivé elementy, ktoré vznikajú napríklad pri chôdzi alebo neustálymi drobnými pohybmi oka. Mozog by totiž nedokázal spracúvať všetky vizuálne vnemy v reálnom čase, a preto sa drží minulosti, ktorá môže byť dobrým indikátorom toho, ako bude vyzerať budúcnosť. Inými slovami povedané, náš mozog recykluje informácie, aby si uľahčil a zrýchlil prácu.
Mozog niekedy vymení presnosť za zrozumiteľné vnímanie sveta okolo nás a rozhodne sa čerpať informácie z minulosti. Zaujímavosťou je, že práve tento jav umožňuje filmárom použiť v náročných kaskadérskych kúskoch dvojníkov. Náš mozog si vo väčšine prípadov nedokáže všimnúť drobné zmeny, ktoré sa môžu postupom času udiať.
Samozrejme, že tento efekt má svoje pozitíva a negatíva. Medzi tie negatívne stránky patrí to, že vvtiahnuť nás do minulosti. Neznamená to, že človek neuvidí blížiacu sa hrozbu, ale hlavne to, že naše reakcie môžu byť spomalené v momentoch, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu. rizikových situáciách môže mať takéto vnímanie mozgu vážne následky. Ak by došlo k náhlej zmene, náš mozog môže mať tendenciu
Článok vyšiel pôvodne na našom partnerskom webe Vosveteit.sk. Autorom článku je Richard Zliechovský.
