Matematika, fyzika, astronómia, biológia či chémia. Disciplíny, v ktorých sa vidia skôr muži. No pravda je taká, že nie sú vzdialené ani ženám. Aj tie nežnejšie polovičky ľudstva posunuli vedu vpred.
Marie M. Daly
img: kickassfacts.com
Marie, narodená v roku 1921, pochádzala z Queensu. Ako prvej afroamerickej žene sa jej podarilo získať titul PhD. v odbore chémie v USA. Následne úzko spolupracovala s doktorom Quentinom B. Demingom na príčinách spôsobujúcich zástavu srdca. Podarilo sa im odhaliť prepojenie medzi cholesterolom a upchatými cievami. Ich práca tak poskytla nový pohľad na to, v akej miere jedlo a strava ovplyvňujú zdravie srdca a obehového systému. Počas svojho života taktiež podporovala študentov iných rás vo vzdelávaní sa v oblasti vedy a pre menšiny otvorila štipendium na vysokej škole v Queense.
Ada Lovelace
img: kickassfacts.com
Dcéra slávneho básnika Lorda Byrona bola nielen spisovateľkou, ale aj známou matematičkou v 19. storočí. Je známa najmä vďaka svojej práci na prvotnom type počítača Charlesa Babbaga. V jej zápiskoch sa nachádzal prvý algoritmus, ktorý bol kedy využitý na stroji. Ada týmto spôsobom opísala ako si kódy v určitom zariadení dokážu poradiť s listom, symbolmi a číslami. Navrhovala tiež metódu, v ktorej by stroj opakoval sériu inštrukcií, čo počítače robia napríklad dnes. Práve vďaka tejto práci je často považovaná za prvého programátora.
Chien-Shiung Wu
img: kickassfacts.com
Pracovala v oblasti experimentálnej fyziky a jej práca mala prínos najmä pre atómovú fyziku. Nazývali ju prvou dámou fyziky, čínskou Madam Curie alebo kráľovnou atómového výskumu. Pracovala na projekte Manhattan, kde pomáhala rozvíjať proces štiepenia uránu. Najznámejšia je však z takzvaného Wu experimentu, ktorý odporoval predpokladu o zákone zachovania rovnosti. Tento objav napokon vyústil do Nobelovej ceny pre jej kolegov Tsung-Dao Leea a Cheng-Ning Yanga v roku 1957. Počas svojej kariéry aj ona sama získala množstvo ocenení.
Sylvia Earle
img: kickassfacts.com
Známa morská biologička a bádateľka sa narodila v roku 1935. Bola prvou ženou vo vedúcej pozícii americkej NOAA pre podmorský výskum a v roku 1998 ju magazín Time nazval hrdinkou planéty. Jej knihy a dokumentárne filmy zdvihli povedomie verejnosti o tom, ako nadmerné rybárčenie a znečisťovanie škodí morskému životu. Ako prvá prišla s technológiami pre hĺbkové potápanie sa a kedysi bola tiež držiteľkou svetového rekordu v najhlbšom ponorení sa bez zviazania s loďou.
Cara Santa Maria
img: kickassfacts.com
Cara získala ocenenie za prínos vo vyskoškolskom výskume týkajúcom sa neurofyziologických nedostatkov u ľudí so známkami alkoholovej závislosti alebo zneužívania. Asistovala pri rozvoji počítačovo adaptovaných príručiek pre vzdelávanie študentov s neurologickými poruchami a zrakovými vadami. Okrem toho sa angažuje aj mediálne, píše blogy a vydáva podcasty.
Sally Ride
img: kickassfacts.com
V roku 1978 začala pracovať v NASA a stala sa tak prvou americkou ženou vo vesmíre v roku 1983. Celkovo bola treťou ženou vo vesmíre hneď po dvoch sovietskych kozmonautkách. Aj naďalej zostáva práve Sally najmladším astronautom, ktorý sa kedy dostal do vesmíru. Vtedy mala len 32 rokov. Po ukončení kariéry v NASA pracovala na rôznych univerzitách a neskôr aj ako profesorka fyziky. Je taktiež jedinou osobou, ktorá sa zúčastnila oboch komisií vyšetrujúcich nešťastia raketoplánov Challenger a Columbia.
Carolyn Porco
img: kickassfacts.com
Planetárna vedkyňa je známa najmä svojím objavovaním vonkajšieho solnárneho systému vo vesmíre. Pracovala tiež na snímaní misií Voyagera na Jupiter, Saturn, Urán a Neptún v 80. rokoch. V súčasnosti vedie podobnú misiu v zberaní snímok z cesty Cassini na dráhe okolo Saturna. Je expertom na kruhy okolo planét a Saturnov mesiac Enceladus.
Marie Curie
img: kickassfacts.com
Známa chemička po celom svete viedla novátorské výskumy v oblasti rádioaktivity. Je prvou ženou, ktorá vyhrala Nobelovu cenu a okrem toho získala množstvo ďalších ocenení a prvenstiev. Takisto sa stala prvou ženou – profesorkou na Univerzite v Paríži.
Vera Rubin
img: kickassfacts.com
Americká astronómka je priekopníčkou najmä v skúmaní obehových drách. Študovaním galaktických rotačných kriviek odhalila nezrovnalosti medzi predpovedaným uhlovým pohybom a pozorovaným. Tento fenomén sa preslávil ako problém galaktickej rotácie. Aj keď sa v tom období jej výskum stretával najmä s pochybnosťami, v nasledujúcich desaťročiach bol potvrdený. Pokusy o vysvetlenie problému viedli k teórii o temnej hmote.
Shirley Ann Jackson
img: kickassfacts.com
Nielen priekopníčka v teoretickej fyzike, ale aj známa vynálezkyňa. Už v detstve sa zaujímala o vedu a rôzne experimentovala, napríklad skúmaním stravovacích návykov včiel. Neskôr sa stala prvou afroamerickou ženou, ktorá získala titul PhD. na univerzite MIT. Po škole pracovala v laboratóriách Bell, kde pokračovala vo svojich experimentoch a výskume v telekomunikáciach. Viedla výskum, na základe ktorého sa neskôr podarilo iným objaviť prenosný fax, klasické telefóny s tónovou voľbou, solárne články, optické káble a mnohé iné. V súčasnosti je riaditeľkou Rensselaerského polytechnického inštitútu, považovaného za najstaršiu výskumnú univerzitu v oblasti technológií v USA.
