Téme nešťastia z Paríža sme sa chceli oblúkom vyhnúť. Potom sme však objavili status Antoine Leiris, ktorý nás nenechal chladným a chceme sa s vami oň podeliť…
V piatok večer ste vzali neobyčajný život – lásku môjho života, matku môjho syna – no nedostanete moju nenávisť. Neviem, kto ste a ani to nechcem vedieť, ste mŕtve duše. Ak nás tento Boh, pre ktorého slepo zabíjate, stvoril na svoj obraz, každý náboj v tele mojej ženy je ďalšou ranou v jeho srdci.
Takže nie, neobdarujem vás mojou nenávisťou. Pýtate si to, ale odpovedať na nenávisť hnevom by znamenalo stať sa obeťou rovnakej ignorancie, aká stvorila vás. Chcete, aby som sa bál, aby som nedôveroval mojim krajanom, aby som obetoval svoju slobodu za vlastné bezpečie. Prehrali ste.
Videl som ju dnes ráno. Konečne, po nociach a dňoch čakania. Bola rovnako krásna, ako keď v piatok večer odchádzala, rovnako krásna, ako keď som sa do nej pred viac dvanástimi rokmi beznádejne zamiloval. Samozrejme, som zničený bolesťou, toto malé víťazstvo vám darujem, no táto bolesť nebude dlho žiť. Viem, že tu bude s nami každý deň a znova sa stretneme v raji slobodnej lásky, do ktorého vy nebudete môcť vstúpiť.
Sme len dvaja, môj syn a ja, no sme silnejší ako všetky armády sveta. Nemám už viac času, ktorý by som vám venoval, idem prebudiť Melvina. Má sotva 17 mesiacov. Zje svoje jedlo ako zvyčajne a potom sa budeme hrať tak, ako zvykneme. A celý svoj život vám bude tento malý chlapec hrozbou tým, že žije šťastný a slobodný. Pretože ani jeho nenávisť nedostanete.
“Vous n’aurez pas ma haine” Vendredi soir vous avez volé la vie d’un être d’exception, l’amour de ma vie, la mère de…
Posted by Antoine Leiris on Monday, November 16, 2015