Skúsme sa nachvíľu zastaviť a zamyslieť..
Ľudia v minulosti nepoznali nadbytok. Segregovali sa do skupín, socializovali sa, bojovali o prežitie. To, čo ulovili bolo ich alfou, omegou. Priemyselná revolúcia, vývoj technológií a dopravy však zmenili život každého z nás. Do určitej miery sme ovplyvnení modernými výdobytkami doby, avšak verím, že každý príde do bodu, kedy vytriezvie a dokáže sa na svoj život a spoločnosť pozrieť aj z iného uhla.
Ľudia sa radi porovnávajú, chcú byť lepší ako ostatní.
Je však skutočne potrebné neustále predbiehanie sa? Doba je rýchla, všetkého je nadbytok. Už netreba nič loviť, stačí nasadnúť do auta a ísť k najbližšiemu nákupnému centru. Kupujeme množstvo jedla, ktoré nie sme schopní spotrebovať, a to následne končí na skládkach odpadu. Nehovoriac o tom, že potraviny obsahujú rôzne chemikálie, umelé farbivá a konzervanty, ktoré nášmu zdraviu neprospievajú. Rozmýšľame vôbec nad tým, čo kupujeme? Aký dopad má kúpený výrobok na životné prostredie? Či je vyrobený z obnoviteľných zdrojov alebo či sa firma správa ohľaduplne k zvieratám a svojim zamestnancom? Znamená zvýšená spotreba viac šťastia?
Je toto naozaj spôsob života, akým chceme žiť?
Konzumná spoločnosť navyše zaťažuje životné prostredie. Ozónová diera, klimatické zmeny, úbytok biodiverzity a iné environmentálne problémy sú výsledkom spoločnosti masového konzumu. Jednorazové predmety dennej spotreby z nás robia tých, ktorí zaťažujú životné prostredie, a to na úkor šetrnejších národov a kultúr. Nič však nie je stratené. V súčasnosti čoraz viac ľudí dospieva k uvedomeniu a cítia, že zmena je nevyhnutná. Nie sú spokojní s tým, čo ich ešte pred pár dňami, mesiacmi alebo rokmi robilo šťastnými. Dnes hľadajú alternatívy a snažia sa po sebe zanechať čo najnižšiu ekologickú stopu.
Pamätajte, že zvýšená spotreba neznamená lepší a šťastnejší život.
Viac jedla v chladničke ani viac oblečenia v skrini neznamená viac spokojnosti. Každá kúpa znamená chvíľkovú radosť a jej následné vyprchanie. Takto to funguje, stále dokola. Reklamy, akcie, úvery, tlak. Nakoľko sme silní, aby sme mu dokázali vzdorovať? Dokáže to niekto? Pevne verím v obrátenú stranu mince, ktorá práve dopadá na zem. Na zem, ktorá je pôdou pod našimi nohami, pôdou po ktorej môžeme kráčať. To je príroda, sila, ktorá nás ženie k podstate. Máme rozum, no najmä srdce a intuíciu, ktorá tam niekde v hĺbke vie, čo je správne. Skúsme sa len stíšiť a započúvať sa do seba. Každý sme strojcom svojho šťastia, no všetci tvoríme celok. Robíme spoločné kroky, je len na nás či vykročíme vpred alebo vzad.
Autor: Barbora Prochovníková
