Kapacita krátkodobej pamäte nám umožňuje zapamätať si nie viac ako 7 položiek naraz. Našťastie existujú techniky, ktoré nám pomáhajú podobné limity prekonať.
O mnemotechnickej pomôcke pamäťových palácov sa prvýkrát zmieňuje anonymný spis Ad Herenium. Píše sa v ňom o ukladaní predmetov, ktoré si chceme zapamätať, do dôverne známeho prostredia. Hlavnými pojmami tejto techniky sú:
• Pozadie – tvorené našou predstavou určitého miesta
• Obrazy – predmety symbolizujúce, položky umiestňované za pozadie
Ak chceme začať túto metódu začať používať, je dôležité si na začiatok zvoliť nám dobré známe pozadie, napr. cestu domov. Najskôr si v duchu vybavíme cestu k nášmu domu a následne si predstavíme ako vstupujeme dnu a prechádzame jednotlivými miestnosťami. Snažíme sa vnímať jednotlivé miesta a detaily, ktoré zaujmú našu pozornosť. Postupne si na toto pozadie začneme ukladať položky, ktoré si potrebujeme zapamätať, môže ísť napríklad o nákupný zoznam. Predstavíme si predmety zo zoznamu a uložíme ich na vybrané miesta, pričom kladieme dôraz na 2 hlavné zásady:
• Obraz má byť neobvyklý – dobre si pamätáme neobvyklé, komické situácie ( tancujúca krabica mlieka)
• Obraz má byť zreteľný – musí to byť niečo, čo nás na prvý pohľad upúta ( namiesto malého vajíčka si predstavíme vajce o veľkosti človeka)
Keď sa nám podarí uložiť na pozadie všetky veci, ktoré si chceme zapamätať, prejdeme si v mysli celý priestor, aby sme sa uistili, že si všetko dobre pamätáme. Spomienky sa následne uložia do pamäte tak, že je ťažšie ich zabudnúť.
Postupným tréningom nadobúda táto metóda až podobu pamäťových palácov a môže nám tak pomôcť vybaviť si kvantá informácii. Zaujímavým vedľajším efektom metódy je sebapoznanie, pretože pozadie, objekty a miesta, po ktorých sa prechádzame, sme predsa my.
