Ľuďom sa pravdepodobne nikdy nepodarí dostať na okraj vesmíru. Vo vedeckých kruhoch totiž panuje myšlienka, že vesmír je nekonečný. No treba objektívne povedať, že to čo sa nachádza za hranicou pozorovateľného vesmíru, je pre nás záhada.
Ako sa šíri zvuk vesmírom?
Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, ako sa vesmírom šíri zvuk? Je bežné, že keď sa s niekým rozprávate, tak počujete, čo hovorí. Mnohokrát počujete hlas aj na väčšiu vzdialenosť. Možno ste to nevedeli, ale ak by vybuchla vo vesmíre vo vašej blízkosti bomba, a vy by ste to nejakým zázrakom prežili, tak výbuch by ste nepočuli. Pýtate sa, ako je to možné? Odpoveď je jednoduchá, vesmírom sa totiž nešíri zvuk, vysvetľuje portál univerzity wtamu.edu.
Zvuk sa vo svojej podstate šíri potom, ako do seba narážajú molekuly. Rovnakým spôsobom sa šíri aj vlnenie vody, keď do nej hodíte kameň. No ako sa vlnenie vody vzďaľuje, tak slabne. Preto počujeme len zvuky, ktoré vzniknú v našej blízkosti.
Vákuum vo vesmíre má v podstate nulový vzduch. To je práve dôvod, prečo by ste nič nepočuli. Zvuk je totiž len vibrujúci vzduch, a ak vzduch vo vesmíre nie je, tak tam nie je nosič, ktorý by ho prenášal. Impozantné divadlá, ako sú výbuchy hviezd, padajúce asteroidy, kolosálne zrážky objektov a podobne, sú vo svojej podstate „tichým divadlom“.
Ako je možné, že sa kozmonauti môžu vo vesmíre rozprávať?
Samozrejme, ak by ste sa nachádzali vo vesmírnej lodi, tak by ste sa mohli porozprávať s kolegom, lebo by bola naplnená vzduchom. No ak by boli obaja v skafandri, napríklad vo voľnom vesmíre, bez komunikačného zariadenia by sa nepočuli, hoci by mohli byť od seba vzdialený na jeden centimeter.
Preto sú skafandre vybavené obojsmernými rádiovými komunikátormi. Rádio je forma elektromagnetického žiarenia rovnako ako svetlo, a preto môže v pohode cestovať cez vákuum vesmíru. Vysielač astronauta konvertuje zvukovú vlnu na rádiovú vlnu a vysiela rádiové vlny vesmírom k druhému astronautovi, kde sa premení späť na zvuk, ktorý môže druhý človek počuť.
Alebo predsa len sa zvuk prenáša vesmírom?
Vákuum vo vesmíre spôsobuje, že nepočujeme nič. No vesmír v skutočnosti nie je tak „prázdnym“, ako sa môže zdať. Medzihviezdny plyn a prach, ktoré po sebe zanechali staré hviezdy a ktoré sa niekedy používajú na vytvorenie nových, majú potenciál prenášať zvukové vlny. No má to jeden háčik, sú tak rozptýlené, že výsledné zvukové vlny majú takú nízku frekvenciu, že presahujú schopnosti ľudského sluchu.
„Ak je vzdialenosť medzi časticami vzduchu väčšia ako vlnová dĺžka, zvuk nemôže preklenúť medzeru a „vlnenie“ sa zastaví.“, vysvetľuje portál sciencealert.com.
No, ak by sme sa pozreli do dávnej minulosti, tak na krátky čas po Veľkom tresku (asi 760 000 rokov) bol vesmír dostatočne hustý na to, aby ním prechádzali bežné zvuky.
