Samovznietenie je známe aj pod pojmom spontánne spaľovanie človeka a už viac ako 100 rokov je námetom aj pre vedecko-fantastické romány. Z pohľadu fyziky to však nie je také jednoduché ako sa píše na papieri. Požiare zvyčajne nevznikajú bez príčiny, no za určitých podmienok môže dôjsť k samovznieteniu predmetov bez vystavenia plameňom. Príkladom môžu byť kompostoviská či nesprávne uskladnené olejové látky. Iná situácia však nastáva v prípade ľudského tela a otázka, čo by bolo spúšťačom horenia v takomto prípade. Naše telo je tvorené zo 60 % nehorľavou vodou a faktom je, že neexistuje žiadny fyzikálny mechanizmus, ktorým by sa človek mohol samovznietiť.
Záhadné tvrdenia ľudí popierajúce fyzikálne zákony opisujú situáciu tak, že hoci neexistoval žiadny zjavný zdroj vznietenia, osoba sa aj napriek tomu vznietila. Niektorí tvrdia, že pálenie často začína v oblasti hrudníka alebo žalúdka a že nábytok a podlahy pod a okolo obetí vrátane ich oblečenia zostávajú záhadne nezhorené. V minulosti si dôvody samovznietenia vysvetľovali ľudia rôzne. Niektorí tvrdili, že samovznietenie je následok Božieho hnevu či depresívne stavy človeka, ktoré mu mohli spôsobiť, že sa rozpáli. Iní zas tvrdili, že príčinou sú slnečné škvrny, kozmické búrky, črevné baktérie produkujúce plyn či nahromadenie údajnej vibračnej energie tela, informuje portál livescience.com.
Ako je to s prípadmi z praxe?
Podrobne bolo prešetrených asi tucet skutočných prípadov údajného samovznietenia. Väčšina obetí boli starší ľudia žujúci osamote a v skutočnosti sa pri nich nachádzal potenciálny zdroj ohňa. Takisto sa pri nich našli cigarety či alkohol. Zdá sa, že racionálnych vysvetlení je viac než dosť. Ak osoba spí a je pod vplyvom alkoholu, má len obmedzené možnosti reflexov, pohybu či pohotového konania. Oblečenie, ktoré nosíme je častokrát zmesou bavlny a polyesteru, ktoré môžu pôsobiť ako zápalný knôt. Ľudský telesný tuk funguje ako horľavý olej, ktorý je blízko povrchu kože a podnecuje oheň.
Z medicínskeho hľadiska existuje jedno ochorenie, ktoré je zriedkavé a nazýva sa Stevensov-Johnsonov syndróm, ktorý sa môže v extrémnych prípadoch zameniť za prípad prerušeného samovznietenia. Ide o agresívne kožné ochorenie, ktoré môže byť spustené toxickou reakciou na lieky ako sú antibiotiká či lieky predpísané proti bolesti. Reakciou sú ťažké popáleniny kože, ktoré môžu byť až smrteľné.
Pre samovznietenie neexistujú žiadne racionálne dôkazy, no aj v praxi sa nájdu zriedkavé prípady, ktoré si nevedia vysvetliť ani odborníci. Jeden z takých prípadov je prípad írskeho občana Michaela Fahertyho, ktorý v decembri 2010 uhorel vo svojom dome a mohol spontánne vzplanúť. Hoci bolo jeho telo vzdialené od otvoreného horiaceho krbu, záverom pitvy a vyšetrovania bolo, že to ho nezapálilo.
