Podprahové vnímanie je vnem, ktorý je podaný pod limitom reálneho zmyslového vnímania (napríklad čas, kedy si zrakom dokážete uvedomiť, že sa niečo zmenilo na danom obraze). Prvá zmienka jeho využití je z roku 1917, kedy sa do skladieb v USA vkladali krátke informácie, aby šli mladí chlapci na odvod – toto sa však nikdy nepotvrdilo ani nevyvrátilo. Od tohto obdobia sa však dozvedáme o reálnych pokusoch i zavedení do praxe. Obchodné domy, reklama, hudba… Je dôležité upozorniť, že podprahové vnímanie je možné spracovať iba cez elektromagnetický či mechanický signál – svetlo a zvuk. Napríklad i dnes moderné mp3 využívajú podstatu podprahového vnímania i keď v opačnom zmysle slova – do hudby nepridávajú nepočuteľné prvky ale vyberajú ich, tým sa zmenšuje aj kapacita skladby, čo je výhodné z hľadiska úložného priestoru média. ZDROJ
V roku 1957 prišiel James Vicary so štúdiou o podprahovej reklame, vyvolal veľký rozruch. Tvrdil, že počas šiestich týždňov premietania filmu Piknik, umiestnil doň odkazy „pi Coca-Colu“ a „jedz popcorn.“ Obrázky s odkazmi boli premietané v päťsekundových intervaloch na 1/30 sekundy. Následne sa mal značne zvýšiť predaj spomenutého nápoja aj popcornu. Na základe Vicaryho štúdie bola podprahová reklama zakázaná v USA, Veľkej Británii aj v Austrálii. Ale v roku 1962 Vicary priznal, že si všetko vymyslel. Veľká bublina napriek tomu nespľasla. Dodnes je téma podprahovej reklamy populárna. Nikto však ešte dostatočne dôveryhodne nepreukázal, že taká reklama dokáže ovplyvniť spotrebiteľa až tak, že sa vďaka nej rozhodne k nákupu daného výrobku.
…pri pokusoch s použitím obrazov na monitore počítača bolo dokázané, že ak človek vidí nejaký obraz kratšie ako tri milisekundy, informácia o tom sa nedostane do mozgovej kôry. A preto nemôže byť ani vedome vyhodnotená. Avšak aj taký krátky čas stačí na to, aby sa správa o potenciálnej hrozbe dostala do podvedomia a vyvolala telesnú reakciu. Ak máte strach z pavúkov a uvidíte na zlomok sekundy obraz pavúka, ktorý vzápätí prekryje napríklad pomaranč, váš mozog hovorí, že ste videli na obrazovke iba pomaranč. Avšak vaše telo reaguje na pavúka, ktorého ste „nevideli“ – zrýchli sa vám tep, rozbúši srdce, začnete sa potiť. Úzkosť nás teda varuje pred nebezpečenstvom, ktoré si reálne neuvedomujeme. Ale naše podvedomie ho „cíti“. Zdroj
