Ako ľudia by sme mohli mať hocijaký počet prstov na rukách a nohách, ale z nejakého dôvodu sme skončili s číslom 10.
Čo je také špeciálne na „desiatke“?
V roku 2001 autor a výskumník Mark Changizi navrhol matematickú hypotézu zvanú Limb Law. Jeho rovnica sa pokúša určiť ideálny počet končatín, ktoré zviera potrebuje, v závislosti od jeho životného prostredia a veľkosti tela.
Pri uplatňovaní zákona o končatinách na 190 živočíšnych druhoch siedmych rôznych kmeňov Changizi zistil, že rovnaká rovnica by mohla vysvetliť, prečo máme 10 prstov. V tomto prípade predstavujú naše ruky „zviera“ a prsty sú „končatiny“. Po prevedení množstva výpočtov dostaneme 4,71 prsta na jednu ruku. A ako sa zdá, matka príroda zaokrúhľuje smerom nahor.
Ak sa však na to opýtate evolučného biológa, pravdepodobne dostanete oveľa jednoduchšiu odpoveď. 10 prstov na rukách a nohách máme preto, že niekde v našej minulosti nám toto číslo prischlo vďaka evolučnému vývoju. Ak by mal sled udalosti iný priebeh, možno by sme mali 8 prstov na rukách a 12 na nohách.
Harvardský genetik Cliff Tabin, ktorý sa špecializuje na vývoj končatín, naznačuje, že keby sme sa vyvinuli so šiestimi prstami, pravdepodobne by šiesty prst narástol na zápästí, tak ako u pánd.
Keď už hovoríme o genetike, stále tu je ešte iný spôsob, ako dostať odpoveď na otázku. V roku 2014 výskumný tím vedený Jamesom Sharpeom z Centre for Genomic Regulation v Bacelone odhalil, že prsty na rukách a nohách sú formované tromi špecifickými embryonálnymi molekulami – Bmp, Wnt a Sox9.
Základom pre tento objav bola teória, ktorú najprv sformuloval vedecký superhrdina Alan Turing v roku 1952.
img: via medicaldaily.com