Určite ste sa už snažili rozpomenúť na niečo zo skorého detstva alebo ste skúšali vytiahnuť z pamäte čo najstaršiu spomienku. Aká bola? Z veku okolo 4-5 rokov? Prečo si nedokážeme vybaviť v pamäti veci z raného detstva?
Na detstvo máme len zahmlené spomienky
Veľmi málo ľudí si dokáže spomenúť na niečo z veku 3 až 4 rokov. Popravde, sme schopní pamätať si len veľmi málo pred siedmym rokom života. Aj keď sa pokúsime na niečo spomenúť, väčšinou ide o nejasné zahmlené spomienky podporené fotografiami alebo príbehmi, ktoré nám povedia blízki. Tento fenomén sa nazýva detská amnézia, ktorý zamestnáva psychológov viac než 100 rokov a ani dodnes sme ho naplno nepochopili.
Udržať spomienku je ťažké
V jednej štúdii sa šesťmesačné deti naučili zatlačiť páčku, aby dali do pohybu vláčik a hneď si to aj zapamätali. Túto činnosť dokázali zopakovať po 2 až 3 týždňoch odkedy hračku nevideli.
Predškoláci si podľa odborníkov dokážu pamätať udalosti pár rokov dozadu. No je diskutabilné nakoľko sú tieto spomienky autentické.
Samozrejme, že schopnosti pamäte sa postupným dospievaním zlepšujú. Dnes vieme, že typická hranica detskej amnézie je vo veku 3,5 roka a od tohto bodu je to so spomienkami už len lepšie. Naproti tomu, deti a tínedžeri majú spomienky na detstvo hlbšie ako dospelí. To naznačuje, udržiavanie spomienok je ťažšie ako ich vytváranie.
Dôležitým faktorom je rodná reč
Ale stále to nevyzerá ako kompletná odpoveď na otázku prečo si z detstva skoro nič nepamätáme. Ďalším dôležitým faktorom pri tomto fenoméne je jazyk. Vo veku 1 až 6 rokov sa dostanú deti z jedného slova až na plynulé rozprávanie rodnou rečou. Ide o obdobie veľkých zmien v ich schopnosti vyjadrovať sa, ktoré sa prekrýva s obdobím detskej amnézie. To zahŕňa používanie minulého času a používanie slov ako pamätať, zabudnúť, ktoré súvisia s minulosťou.
