Svoj vlastný hlas počujeme v hlave pri bežnom rozprávaní úplne inak, ako keď je nahratý na nejakom hlasovom zázname. Je to jeden z tých divných momentov, ktoré sme všetci zažili a čudovali sa, prečo je tomu tak. Nastal čas, aby sme tejto záhade prišli na koreň.
Ukázalo sa, že dôvod je naozaj veľmi jednoduchý. Keď počujeme svoj hlas z nahrávky, zvukové vlny putujú z reproduktorov do našich uší vzduchom a počujeme sa tak, ako nás počujú aj ostatní.
Keď sa však s niekým reálne rozprávame, počujeme svoj hlas dvomi rôznymi spôsobmi – zvnútra a zvonka. Zvuk, ktorý vychádza z úst (ten, ktorý počujú aj ostatní), a aj ten, ktorý sa tvorí na základe vibrácií našich hlasiviek a registrujeme ho tak v našej hlave, počujeme súčasne v rovnakom čase. Kosti lebky majú tendenciu posilňovať vibrácie na nízkych frekvenciách a práve preto sa nám zdá byť náš hlas položený nižšie, ako v skutočnosti je.
Ak chcete počuť, ako váš hlas naozaj znie, nahrajte sa alebo si zakryte ľavé ucho a niečo hovorte. Nemusíte sa báť, že by ste zneli divne alebo smiešne, pretože ostatní ľudia poznajú váš hlas iba takýto.