Existuje mnoho krutých spôsobov, ako môžeme zomrieť. No jeden z nich vyčnieva. Asi len málokto by chcel byť pochovaný zaživa! Ak by ste boli predsa len pochovaný zaživa, tak by ste prežili pravdepodobne len 5,5 hodiny, následne by vám došiel kyslík. Znamená to, že by ste niekoľko hodín tŕpli v nepredstaviteľnej hrôze! Ak vás to ale poteší, tak v posledných minútach vášho života, by ste už neboli pri vedomí. Dôvodom je, že vydychujeme oxid uhličitý. V dôsledku toho, že by sa hromadil a vy by ste ho opätovne vdychovali, tak by ste sa cítili ospali, až by ste upadli do kómy.
Otázka je, ako sa vám môže stáť, že budete pochovaný zaživa? Zabudnime teraz na rôzne mafiánske praktiky, no predstavme si, že ste v nemocnici a v bezvedomí, a prehlásia vás za mŕtveho! Môže sa niečo takéto stať? Téme sa venoval portál theconversation.com.
Portál upozorňuje na niekoľko incidentov z minulosti, kedy boli ľudia prehlásení za mŕtvych, hoci stále žili. Ak vás to trocha upokojí, tak tieto prípady sú oveľa častejšie v USA ako v Európe. Našťastie sú tieto udalosti veľmi zriedkavé. No stávajú sa. Možno aj preto mali námorníci zvyk, že keď balili mŕtve telo do plachty a zašívali plachtu, tak posledný steh pretiahli cez nos zosnulého. Predpokladalo sa, že prepichnutie plachtoviny cez nos je dostatočne silný stimul na prebudenie každého námorníka, ktorý bol v skutočnosti ešte stále nažive.
Lekári poznajú symptómy, kedy je človek už mŕtvy
Nemusíte sa ale báť, že by vám dnes niekto prepichol nos, aby sa uistil, či ste ešte ešte medzi živými. Lekári dobre poznajú viacero symptómov, ako zistiť, či človek je živý alebo nie. Neprítomnosť srdcových a dychových zvukov po určitú dobu, prítomnosť pevných, rozšírených zreníc a nereagovanie na akýkoľvek podnet by mali znamenať, že osoba zomrela.
Žiaľ, vyskytli sa aj prípady, keď bola týmto procesom potvrdená smrť, no pacient potom vykazoval známky života. Portál upozorňuje na prípady, kedy sa napríklad žena predávkovala liekmi na jej epilepsiu a hoci jej všeobecný lekár potvrdil smrť, tak neskôr sa v márnici zobudila. Nesprávne vykonanie procedúry potvrdenia úmrtia, môže vysvetliť niektoré prípady nesprávneho vyhlásenia ľudí za mŕtvych. Zbežné vyšetrenie pri rozptýlení môže ľahko viesť k zlyhaniu počutia srdcových zvukov a pozorovaniu plytkých a zriedkavých dychov. Oplatí sa byť dôkladný. Niektoré lieky, ktoré pacientom podávame, však môžu túto úlohu sťažiť.
Drogy, toxíny a studená voda
Predpokladá sa, že sedatíva majú schopnosť v určitej miere chrániť mozog pred poškodením, a preto sa využívajú napríklad pri anestézii pri veľkých invazívnych chirurgických zákrokoch, najmä ak je potrebné na čas zastaviť krvný obeh.
No môžu vyvolať aj planý poplach, ak dôjde k predávkovaniu sedatívami. Sedatíva totiž znižujú schopnosť reagovať a tlmia dýchanie a krvný obeh, čo vedie k dojmu smrti, no zároveň chránia mozog pred hypoxiou (hladovanie kyslíkom). Neskôr, keď sa droga z tela vylúči, môže sa človek prebudiť.
Napríklad lieky ako diazepam (značka Valium), alprazolam (značka Xanax) v minulosti spôsobili, že ľudia boli omylom vyhlásení za mŕtvych. No nielen lieky či sedatíva môžu spôsobiť, že človeka vyhlásia v omyle za mŕtveho. Niektoré toxíny môžu mať podobný účinok. Praktizujúci voodoo nazývaní Bokors zrejme podávali prášky obetiam, aby vyzerali mŕtvo. Napríklad toxíny z puffer rýb môžu byť použité na vytvorenie „zombie“. Rovnako aj ponorenie človeka do studenej vody môže tiež viesť k ilúzii smrti, pretože má vplyv na spomalenie srdcovej frekvencie a všetkého, čo s tým súvisí.
V urgentnej medicíne sa už dlho učí, že utopený pacient nie je preukázateľne mŕtvy, kým nie je jeho telo zahriate.
Potvrdzujúceho lekára môže presvedčiť, že človek je mŕtvy, keď dôjde u pacienta k aktivácii blúdivého nervu (najdlhší kraniálny nerv v tele). U pacienta nastávajú potom mdloby a dôjde k spomalenia srdca a zníženiu krvného tlaku, až sa môže zdať, že umrel.
Dobrou správou ale na záver je, že prípady, kedy nás lekári vyhlásia za mŕtvych, hoci sme ešte stále na žive, sú raritou.
