experimenty na mysiach
Ľudské telo, Zvieratá

Prečo vedci používajú na experimenty myši, aby sa dozvedeli viac o ľudskom tele?

Dnes máme kvantum liekov, ktoré dokážu zvrátiť priebeh mnohých chorôb. No nikdy by sme ich nemali, ak by sme neexperimentovali s látkami na zvieratách, aby sme zistili, ktoré látky sú účinné a ktoré nie.  Vedecký výskum na zvieratách vždy vyvolával kontroverzné diskusie medzi stúpencami a odporcami. Jedným z najviac používaných zvierat vo výskume sú myši. Pýtali ste sa ale niekedy, prečo práve tento malý hlodavec zohráva tak významnú úlohu?

„Experimentovanie na myšiach je bežnou praxou vo vedeckom výskume, najmä v oblasti biológie a medicíny.“

Prečo sú myši vo vedeckom výskume tak populárne?

Myši s ľuďmi zdieľajú viacero podobností, hoci sa to na prvý pohľad nemusí tak javiť. Ide o cicavce, ktoré majú s nami mnoho spoločných fyziologických procesov, ako je starnutie a imunitná odpoveď na infekcie a choroby. To robí z nich jedného z hlavných kandidátov, na ktorom môžeme testovať rôzne látky a odvádzať od reakcií to, ako budú účinkovať na nás, vysvetľuje portál blood.ca.

Ich endokrinné (hormonálne) systémy sú veľmi podobné tým našim. Navyše, myši sú spolu s ľuďmi jednými z prvých druhov, u ktorých bola zmapovaná ich celá genetická informácia. Vďaka tomu sme sa dozvedeli, že myši s nami zdieľajú približne 90 percent génov. Treba ale povedať, že niektoré gény sú identické na 99 percent, zatiaľ čo iné len na 60 percent.

Vďaka myšiam sme sa napríklad naučili, ako môžeme liečiť akútnu promyelocytovú leukémiu, čo je druh krvnej rakoviny. Ďalej môžeme spomenúť napríklad liečbu cystickej fibrózy a ďalšie závažné choroby. Myši nám rovnako pomohli pochopiť aj viacero procesov, ktoré súvisia s alzheimerovou či parkinsonovou chorobou a podobne.

Existujú alternatívy, ale…

Aj keď vývoj technológií v súčasnosti už ponúka alternatívy na experimenty, ako sú kultúry buniek a organoidy (trojrozmerné zhluky buniek, ktoré sa správajú ako malé orgány), vedci stále získavajú veľa cenných informácií z práce s laboratórnymi zvieratami, ako sú myši. To, čo sa deje v živom organizme, nemôže byť skúmané na miske s bunkami. Často choroba zahŕňa viac ako len jediný orgán a pre testovanie nových liekov musíme skúmať celé telo a pozorovať, ako reaguje na terapiu.

Myši sú zároveň praktické

Jednou z hlavných výhod myší je, že sú malé. To nám umožňuje s nimi ľahko manipulovalo a zároveň, aby sme ich mohli jednoducho aj chovať. Rovnako treba spomenúť, myši sú fyziologicky veľmi podobné ľuďom, aj keď sú asi 3000-krát menšie. Ďalej majú podobné základné telesné funkcie, ako je tvorba krviniek (hematopoéza), trávenie, dýchanie a kardiovaskulárny systém. Hoci existujú rozdiely, myši reagujú podobne ako ľudia, keď sú choré alebo podstupujú liečbu.

Myši sa ľahko množia, majú krátke tehotenstvá a veľké veľkosti vrhov. Zároveň treba povedať, že sú tiež mimoriadne rozmanité, čo umožňuje vyberať jednotlivé druhy myší so špecifickými vlastnosťami. Tieto vlastnosti špecifické pre jednotlivé chovy sú užitočné, pretože umožňujú vedcom zamerať sa na konkrétne ochorenia. Vedci môžu napríklad vybrať druh myši, ktorý má menej vyvinuté svalstvo, aby sa pokúsili vyvinúť liek, ktorý podporí ich rast. Keď nájdu vhodnú zlúčeninu, tak tou môžu pomôcť následne dystrofikom.

Ďalej treba povedať, keďže myši zdieľajú s ľuďmi približne 90 percent génov, modifikácia myšieho DNA umožňuje vytváranie zvieracích modelov ľudských ochorení. Rôzne techniky na editáciu génov CRISPR umožňujú vedcom vymazať, aktivovať alebo opraviť gény, čím v podstate vytvárajú modely ľudských ochorení v myšiach alebo skúmajú, čo sa stane, keď opravia mutáciu. Za pomoci týchto techník vedci môžu vytvárať „humanizované“ myši, ktoré fyziologicky reagujú takmer ako my ľudia, čo im umožňuje skúmať spôsob, akým ochorenia ovplyvňujú ľudské telo a ako na ne reaguje liečba.

Mohlo by sa Vám tiež páčiť

facebook logo
Daj nám Like na Facebooku a získaj prístup k tým najzaujímavejším novinkám medzi prvými.