Maxime Qavtaradze, je 59-ročný mních, ktorý žije život v samote na vrchole vysokého horského útesu 22 rokov. Ak chce opustiť Katskhi Pillar trvá mu to 20 minút, kým zíde dole po 40 metrovom rebríku.
Zásoby mu navijakom vydvihujú jeho nasledovníci a on schádza dolu dvakrát do týždňa, aby sa s nimi modlil. Jeho jediní návštevníci sú kňazi a skupina mladých mužov, ktorí hľadajú útechu v kláštore na úpätí útesu.
img: via dailymail.co.uk
Maxime sa stal mníchom potom ako sa vrátil z väzenia a rozhodol sa, že chce zmeniť svoj život. Katskhi Pillar bol užívaný Stylitmi, kresťanmi, ktorí žili na vrchu stĺpov, aby sa vyhli svetským pokušeniam. Po stáročia sa miestni obyvatelia pozerali len na tajomné zrúcaniny až v roku 1944 skupina na čele s horolezcom menom Alexander Japaridze uskutočnila prvý výstup na útes a objavili pozostatky kaplnky a kostru Stylitu, ktorý tam zahynul.
img: via dailymail.co.uk
Krátko po páde komunizmu a následnom obnovení náboženstva v Gruzínsku, sa Maxime rozhodol žiť na vrchu útesu spôsobom starých Stylitov. „Keď som bol mladý pil som, predával drogy a všeličo možné. Keď som skončil vo väzení vedel som, že je čas na zmenu… Zvykol som piť s priateľmi v kopcoch v okolí tohto útesu a pozerať sa na toto miesto, kde sa zem stretáva s oblohou. Vedeli sme, že tam predtým bývali mnísi a cítil som voči nim veľký rešpekt.“
img: via dailymail.co.uk
V roku 1993 Maxime zložil kláštorné sľuby a vyšiel na útes, aby začal nový život. „Prvé dva roky tu hore nebolo nič, takže som spal v starej chladničke, aby som sa chránil pred nepriaznivým počasím.“ Odvtedy Maxime a miestna kresťanská komunita postavili k útesu rebrík, obnovili kaplnku a postavili domček, kde Maxime trávi svoje dni modlením, čítaním a „pripravovaním sa na stretnutie s Bohom.“
img: via dailymail.co.uk
Mladí kňazi z okolia a ľudia so životnými problémami prichádzajú prosiť Maxime o radu. Maxime o svojej izolácii hovorí: „Potrebujem mlčanie. Je to práve tu, v tichu, kde môžete cítiť Božiu prítomnosť.“
