Určite veľa z Vás v detstve videlo českú filmovú rozprávku Pekařův císař a Císařův pekař. Hlavným hrdinom je pekár Matěj (Jan Werich) a cisár Rudolf II. (Opäť Jan Werich), ktorý je bohatým mecenášom pavied všetkého druhu, zvlášť alchýmie.
Podarí sa mu nájsť Golema, bájneho hlineného obra, ale nevie ho oživiť a stať sa tak pánom sveta. Pekár Matěj je pre svoj zdravý sedliacky rozum, spravodlivosť a dobrotu najprv uvrhnutý do väzenia, potom ale ujde a vďaka podobnosti s cisárom. S ním si vymení rolu a nakoniec využije Golema k pečeniu rožkov pre chudobných. Nakoľko sa však rozprávka o bláznivom cisárovi zhoduje so skutočnosťou?
img: wikipedia.org
Pätnásť detí splodil cisár Maximilián II. Habsburský so svojou manželkou Máriou Španielskou. Rudolf sa narodil v júli 1552 ako tretie v poradí, no keďže ročný brat Ferdinand v tom istom roku umrel, ako najstarší syn to bol práve on, kto sa raz mal stať následníkom trónu. V tomto duchu ho aj vychovávali.
Prvých jedenásť rokov v rodnej Viedni, ďalších sedem na španielskom dvore u strýka Filipa II. Získal tam veľmi dobré vzdelanie a očarila ho honosná nádhera kráľovského dvora. V Madride sa mu snažili vštepiť aj zásady prísneho katolicizmu a absolutizmu, to však dospievajúceho princa až tak neoslovilo. Viac ho zaujímalo čosi iné.
Filip II. bol veľký mecenáš a zberateľ umenia a práve v Španielsku sa týmto smerom začali uberať aj Rudolfove záujmy.
Po smrti svojho otca v roku 1576 sadá do cisárskeho kresla. Rudolfovým presťahovaním do českej metropoly nastáva slávne obdobie Prahy, ktorá sa zhruba na štvrť storočia stáva vyhláseným kultúrnym centrom renesančnej Európy a získava prívlastok „zlatá“.
Hostí na svojom dvore také osobnosti ako je John Dee, Giordano Bruno, Tycho Brahe či Johannes Kepler. Napriek tomu ho historici považujú za síce veľmi vzdelaného panovníka, ale aj za čudáka ak nie blázna.
img: wikipedia.org
V roku 1580 sa uňho prvý raz výraznejšie prejavila duševná choroba, vtedy nazývaná melanchólia. Išlo o maniodepresívnu psychózu, ktorá spôsobovala, že Rudolf začal zanedbávať štátnické povinnosti, čoraz viac obmedzoval svoje verejné aktivity, bol podozrievavý k okoliu a okruh ľudí, s ktorými sa stretával, sa neustále zužoval. Jeden z francúzskych diplomatov Pierre Bergeron neskôr o Rudolfovi napíše, že „sa chová ako samotár a odmieta styk s kýmkoľvek okrem šiestich sluhov a šiestich obsluhujúcich šľachticov, ktorí sa v službe striedajú po troch dňoch a nikdy na neho nehovorí“. Približne v tomto období začali vznikať prvé fámy o tom, že cisár zomrel a vládne zaňho dvojník.
Cisárovo podivné správanie si vtedy niektorí horliví katolíci vysvetľujú jeho záujmy o hermetické náuky a mysticizmus, podľa nich výplody samotného pekla. Domnievajú sa, že za panovníkove zvláštne stavy môže jeho posadnutosť diablom a vážne navrhujú, aby podstúpil exorcizmus, teda vyháňanie satana.
Proti cisárovi sa pomaly začali všetci búriť a snažili sa ho zvrhnúť z trónu. Nemal totiž legitímneho potomka a stále sa neoženil. Predpokladá sa, že dobre vedel čo robil. Nechcel totiž ohroziť legitímneho potomka. Jeho prababička bola Jana Kastílska nazývaná aj Šialená – trpela extrémnou formou schizofrénie a túto chorobu zdedilo aj niekoľko ďalších potomkov. Vôbec tomu nepomáhalo ani vzájomné kríženie španielskej a rakúskej vetvy Habsburgovcov ( Rudolfovi rodičia boli bratranec a sesternica). K týmto komplikáciam sa neskôr pridal aj syfilis, ktorý je taktiež dedičný. Rudolf mal však niekoľko nelegitímnych potomkov, najznámejší z nich je Julio Caesar d’Austria ktorý po otcovi zdedil schizofréniu, niekoľko deviácii a mal aj násilnícke klony ( v dôsledku ktorých zavraždil sluhu a svoju milenku).
img: wikipedia.org
Napriek všetkým problémom bol Rudolf II. veľmi obľúbeným panovníkom, keďže dotiahol do Prahy množstvo umelcov, filozofov a významných vedcov. V jeho umeleckých zbierkach sa nachádzali napríklad aj diela od da Vinciho, mnoho zakázaných okultistických diel. Jeden z najvýznamnejších exemplárov bola tzv. Satanská biblia (Codex gigas), ktorú počas 30 ročnej vojny ukradli Švédi a tam zostala dodnes.
Rudolf mal aj veľmi blízke vzťahy so Židovskou obcou (napriek všeobecnej nenávisti). Požičiaval si totiž od najbohatších občanov. Tieto vzťahy neskôr prispeli ku vzniku legendy o Golemovi. Rudolf bol celkovo vo vzťahu k akémukoľvek náboženstvu veľmi liberálny. Počas jeho vlády žili vedľa seba katolíci, protestanti a židia bez väčších problémov. Po jeho smrti však začala 30 ročná vojna o náboženskú nadvládu v Európe.
img: wikipedia.org
Pred smrťou abdikoval a na jeho trón nastúpil jeho brat Matej Habsburský. Jeho smrť bola teda už len otázkou času, a keď v januári pred 404 rokmi Rudolf II. naposledy vydýchol, nikoho to neprekvapilo. Takisto ani to, že zomrel v náručí sluhu, ktorý prišiel ráno do jeho komnát zakúriť.
Rudolfovo telo nabalzamovali a osem mesiacov bolo vystavené v Kostole Všetkých svätých na Pražskom hrade. Až 1. októbra 1612 ho uložili do kráľovskej hrobky v Chráme sv. Víta.
