Jaskyňa Movile sa nachádza v Rumunsku, v oblasti Constanța county. Bola objavená len náhodou. Počas testovania potencionálne vhodného priestoru pre jadrovú elektráreň, sa zrútila vrstva vápenca a odkryla svet dovtedy nepoznaný.
Jaskyňa bola objavená už v 80. rokoch, zatiaľ je však len veľmi ťažko prístupná. Na začiatku je potrebné zdolať 20 metrovú tmavú jamu a následne úzku chodbu pokrytú hlinou. Na konci tejto cesty sa nachádza centrálna časť jaskyne s malým jazierkom.
Jaskyňa bola izolovaná viac ako 5 miliónov rokov. Život v nej je prispôsobený na tmu. Niektoré druhy živočíchov nemajú oči, pretože ich nepotrebujú. Riadia sa vďaka dlhým tykadlám a nohám. Svojim zovňajškom pripomínajú primitívne organizmy, ktoré mohli žiť na našej planéte v minulosti. Zatiaľ sa našlo len 48 druhov, pričom 33 patrí k unikátnym.
img:ichef.bbci.co.uk
img:ichef.bbci.co.uk
Zápach z jazera pripomína sírovodík a v jazere nie je žiadna potrava. Predsa je ekosystém tejto jaskyne tak dokonalý, že umožňuje živočíchom prežiť v extrémnych podmienkach. Zdrojom potravy je tenká vrstva baktérií vytvárajúca film na povrchu jazera a stenách. BBC prirovnala tento film ku toaletnému papieru nasiaknutému miliónmi baktérií. I tento spôsob výživy je, pravdepodobne, na svete jedinečný.
img:Nepa sp.
Mikrobiológ Rich Boden, ktorý bol 29. osobou, ktorá sa dostala do tejto jaskyne, hovorí o baktériách toto:
„Tieto baktérie vyrábajú uhlík z oxidu uhličitého práve tak ako rastliny. Úroveň oxidu uhličitého je však v jaskyni asi 100-násobne vyššia ako v našom normálnom vzduchu. Samozrejme, na rozdiel od rastlín nemôžu používať fotosyntézu, pretože tam nie je svetlo.“
Potravinový reťazec začína baktériami. Tie sú potravou pre menšie živočíchy a tie zas potravou pre väčšie organizmy. Slimáky a morské raky sa snažia vyhnúť pavúkom a vodným plošticiam. Pijavice sa zas vydávajú cez jazero na lov dážďoviek.
img:ichef.bbci.co.uk
img:ichef.bbci.co.uk
Prekvapujúcim faktom je, že čím je tam vzduch horší, tým viac živočíchov sa tam nachádza. Ako je to možné, ešte nie je objasnené. Priemerná koncentrácia kyslíka v jaskyni sa pohybuje okolo 10%. Pre porovnanie, my sme zvyknutí na cca 21%. Oxystar.sk uvádza, že už pokles o 0,5-0,7% spôsobuje pocity dusna, bolesti hlavy, zníženie fyzického a psychického výkonu. Pokles pod 19% by znamenal pre človeka trvalé poškodenie organizmu, predovšetkým mozgu. Tento faktor – nedostatok kyslíka, je ďalšou prekážkou pri prieskumoch jaskyne.
img:ichef.bbci.co.uk
Mikrobiológ, J. Colin Murrell, tvrdí, že je veľmi pravdepodobné, že baktérie obývajú túto jaskyňu viac ako 5 miliónov rokov a že zvieratá sa sem dostali v rôznych časoch. Niektoré sem mohli padnúť v čase, keď sa zrútila vrstva vápenca a ostali v pasci, dokým nebola jaskyňa v roku 1986 znovuobjavená. Štúdie z roku 2008 však ukazujú, že slimáky sa sem mohli dostať už na začiatku doby ľadovej, keď sa snažili ujsť pred zimou.
NASA vkladá do jaskyne nádeje
Vedci dúfajú, že vďaka jaskyni pochopia aj problém s globálnym otepľovaním a nájdu spôsob ako odstrániť skleníkové plyny (metán a oxid uhličitý). Taktiež, výskumník z NASA, Larry Lemke, prirovnal život v jaskyni k životu na Červenej planéte. Predpokladá, že to na Marse pred 3,5 miliardami rokov, keď tam bolo teplejšie, vyzeralo podobne ako v jaskyni Movile. Doterajšie poznatky z jaskyne živia u výskumníkov nádej, že by na Marse mohol existovať život, avšak, je potrebný zdroj kvapalnej horúcej vody.
