bolest hlavy
Zdroj: Robin Higgins z Pixabay, úprava Vedelisteze.sk
Ľudské telo, Zaujímavosti

Samotný mozog necíti bolesť, no napriek tomu môžeme cítiť bolesti hlavy. Prečo je tomu tak?

Asi nikoho neprekvapí, že potom, ako vypijeme veľké množstvo alkoholu, tak na druhý deň nás bolí hlava. Je to prirodzený proces, ako telo reaguje na intoxikáciu. Rovnako aj keď sme chorí, tak môžeme mať silné bolesti hlavy. No možno ste to nevedeli, ale mozog sám o sebe nemá receptory bolesti, a teda nedokáže cítiť bolesť. Otázkou preto je, ako je možné, že pociťujeme bolesť hlavy? Téme sa podrobnejšie venoval portál newsinhealth.nih.gov.

Prečo pociťujeme bolesť hlavy, keď náš mozog nemá nervové zakončenia?

„Hoci má mozog miliardy neurónov (buniek, ktoré prenášajú zmyslové a iné informácie), nemá receptory bolesti.“, píše portál Oreagon Health and Science University.

Bolesť hlavy môžeme vnímať ako bolesť v mozgu, ale nie je to tak. Náš mozog obklopujú membrány, ktoré voláme meningy, a krvné cievy v mozgu a okolo neho majú receptory bolesti. Keď sa tieto štruktúry zapália, podráždia alebo poškodia, môžu aktivovať receptory bolesti a spôsobiť bolesti hlavy. Okrem toho môžu byť bolesti hlavy spôsobené zmenami v aktivite určitých nervov v mozgu, ako aj uvoľňovaním chemikálií, ktoré ovplyvňujú nervovú aktivitu a prietok krvi. Tieto zmeny môžu spustiť signály bolesti, ktoré mozog interpretuje ako bolesti hlavy. Najčastejšie sú bolesti hlavy spôsobené aktiváciou nervov citlivých na bolesť v oblasti hlavy a krku.

Napríklad tenzné bolesti hlavy sú často spôsobené svalovým napätím alebo kŕčmi v krku, pokožke hlavy alebo čeľuste, ktoré môžu vyvíjať tlak na nervy a spôsobiť bolesť. Pre tých, ktorí nevedia, tak tenzná bolesť hlavy je umiestnená hlavne do oblasti čelného laloku, teda čela. Ide zároveň o najbežnejšiu bolesť hlavy, akú môžeme pociťovať. No existujú aj ďalšie spúšťače tejto bolesti. Pociťovať ju môžeme napríklad keď sme unavení, trpíme úzkosťami, depresiami a podobne. A hoci existuje viacero liekov, ktoré dokážu túto bolesť zredukovať, tak lekári odporúčajú dopriať si dostatok času na regeneráciu a pohyb v kombinácii s lepším životným štýlom, aby sme túto bolesť porazili.

Na druhej strane sa predpokladá, že migrény sú spôsobené zmenami prietoku krvi a uvoľňovaním určitých chemikálií, ako je serotonín a peptid súvisiaci s génom kalcitonínu (CGRP), ktoré môžu dráždiť a zapáliť nervy a krvné cievy v mozgu. No spôsobená môže byť aj inými faktormi. Napríklad migrénu môžu vyvolať rôzne pachy, zvuky či blikajúce svetlá. Medzi ďalšie spúšťače patrí nedostatok spánku, niektoré potraviny, vynechávanie jedál, fajčenie, stres alebo dokonca blížiace sa búrky. Pri tomto druhu bolesti môže byť bolesť silná a zároveň sprevádzaná pulzovaním. Trvať môže i niekoľko dní.

Tých typov bolestí hlavy je ale výrazne viac. No popísane bolesti vyššie, sú najčastejšie. Aby sme sa ale vrátili k začiatku, mozog v skutočnosti bolesť necíti, lebo nemá receptory bolesti. No interpretuje bolesť zo svojho okolia, ako bolesť hlavy.

Lekári rovnako hovoria, aby sme to v prípade bolesti hlavy nepreháňali s liekmi. Dôvodom je, že môžu spôsobiť „odrazové“ bolesti hlavy. Preložené do ľudskej reči, bolesti hlavy sú potom častejšie a intenzívnejšie.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Google správy

Mohlo by sa Vám tiež páčiť

facebook logo
Daj nám Like na Facebooku a získaj prístup k tým najzaujímavejším novinkám medzi prvými.