Scenár ako zo sci-fi filmu. Necháte sa zmraziť a zobudíte sa o desiatky rokov neskôr do celkom inej budúcnosti. Je to reálne?
Kryobiológia ako vedná disciplína skutočne existuje. Nepredstavujte si však laboratóriá so zamestnancami v plášťoch obskakujúcich doslova zmrznutých ľudí. Táto časť vedy totiž zápasí s viacerými prekážkami a otázkou zostáva, či je život človeka po zmrazení vôbec možný.
Každý proces zmrazenia a rozmrazovania spôsobuje značné poškodenia v ľudských tkanivách. Minimalizovanie týchto efektov je jedným z hlavných cieľov kryoniky. Počas štádia zmrazenia sa dá väčším škodám vyhnúť opatrným regulovaním teploty. Vedci sa preto snažia navodiť len akýsi stav rýchleho schladenia.
V stave zmrazenia organizmu sú tkanivá biologicky stabilné. Viaceré biochemické reakcie ako aj degenerácia sú v nižších teplotách pozastavené. V čom spočíva riziko?
img: theconversation.com
Štruktúra vnútorne stabilných tkanív môže byť narušená. To napokon spôsobuje problémy aj v celkovej epigenetike – vplyvu životného štýlu a environmentálnych faktorov na naše gény. Napomôcť obnove organizmu po rozmrazení by mohli antioxidanty a iné látky.
Samotnou výzvou je však oživenie celých tiel, práve kvôli fungovaniu jednotlivých orgánov, ktoré sú navzájom prepojené. Povzbudzujúcim argumentom môže byť fakt, že samotné schladzovanie dokáže zmierniť nervový šok.
Tieto tvrdenia pochádzajú z dlhodobého výskumu vplyvu nízkych teplôt na živý organizmus, ktorý vychádza z poznatkov, že oživované topiace sa obete boli akoby chránené práve studenou vodou. Na základe toho sa aj v súčasnosti v chirurgii využívajú nízke teploty.
img: theconversation.com
Zmrazovanie ľudí ešte nie je bežnou realitou, no takýmto spôsobom sú uchovávané rôzne bunky a tkanivá ako vajíčka, spermie, kostná dreň, kmeňové bunky či dokona pokožka. Sú pravidelné rozmrazované a transplantované. Súčasťou tohto procesu sú aj napríklad časti tela ako prsty či nohy. Dokonca boli u zvierat aj niektoré rozmrazené orgány úspešne transplantované.
Neustálym problémom v tejto vednej oblasti však zostáva nahodenie mozgu a ľudského vedomia do správnej činnosti. Pripája sa taktiež snaha zvrátiť škodu, ktorá viedla k smrti. Na tomto poli výskumov je ľudstvo ešte len pri štartovnej páske.
Istým riešením je podľa kryobiologičky Alexandry Stolzing z Univerzity Loughborough zmrazovanie ešte pred samotnou smrťou. Tu však podľa jej článku pre The Conversation vzrastajú otázky legálneho a etického charakteru. Najväčšou prekážkou tak zostáva zachovanie ľudského mozgu, pamäte a všetkých normálnych funkcií, ktoré človek zvláda. Ak totiž niekto trpí určitým ochorením, zrejme sa nedá zmtraziť preto, aby sa v takomto stave aj zobudil.
Pozitívne výsledky a tvorba akéhosi sci-fi scenára budúcnosti záleží len na pokroku kryokonzervácie, medicíny a nanotechnológií, ktoré by jednak dokázali prinavrátiť ľudské telo do jeho normálne plne funkčného vedomého stavu, a zároveň rozmraziť bunky bez výrazných poškodení. V ďalekej budúcnosti nás tak možno napokon budú oživovať aj samotné stroje.
img: Titulná foto via iflscience.com
