Dlho sme si mysleli, že sme v zvieracej ríši výnimočnejší, než ostatné zvery, no čoraz viac prác vedcov dokazuje, že nie sme tak unikátni, ako si mnohí myslia. Vedcom sa napríklad nedávno podarilo odhaliť, že slony, rovnako ako ľudia, si dávajú navzájom mená.
Prejdime ale teraz k práci výskumníkov z Johns Hopkins University a University of California, Berkeley, ktorí študovali pamäť šimpanzov a bonobov.
Vedci odhalili, že naši príbuzní, majú podobnú pamäť tej našej. Výskumný tím, ktorý viedli Christopher Krupenye a Laura Lewis, zistil, že tieto zvieratá si dokážu pamätať jednotlivcov aj po desaťročiach od posledného stretnutia.
Apes remember friends after decades! 🦍 Led by @ChrisKrupenye at Johns Hopkins, this study sheds light on the profound social memory of our closest relatives. Explore the cognitive wonders of apes and the implications for conservation efforts. https://t.co/VC7wTJLfF3
— Johns Hopkins University (@JohnsHopkins) December 20, 2023
Výskumný tím spolupracoval so šimpanzmi a bonobmi v zoologických záhradách v Edinburgu, Planckendaale a Kumamoto Sanctuary. Vedci zozbierali fotografie jedincov, ktorí zo záhrad odišli alebo zomreli, s ktorými sa zvieratá nestretli aspoň deväť mesiacov a v niektorých prípadoch až 26 rokov. Výskumníci tiež zhromaždili informácie o vzťahoch, ktoré medzi sebou mali, a to hlavne, či medzi nimi existovali pozitívne alebo negatívne interakcie atď.. Následne výskumníci opiciam ponúkli šťavu, a kým ju popíjali, tak im ukázovali fotografie iných ľudoopov, a to úplne neznámych a tých, ktorých v minulosti stretli. Následne pomocou neinvazívneho sledovania očí v ďalšom kroku merali, ako dlho a kam sa zvieratá pozerajú.
„Máme tendenciu myslieť si o ľudoopoch ako o dosť odlišných od nás samotných, ale v skutočnosti sme videli, že tieto zvieratá majú kognitívne mechanizmy, ktoré sú veľmi podobné našim vlastným vrátane pamäte. A myslím si, že práve to je na tejto štúdii také vzrušujúce.“, uviedla Laura Lewis.
Pamäť šimpanzov a bonbonov funguje podobne ako tá naša
Vedci zistili, že opice sa na bývalých členov komunity pozerali podstatne dlhšie, a to bez ohľadu na to, ako dlho boli od seba. A ešte dlhšie sa pozerali na svojich bývalých priateľov, s ktorými mali pozitívnejšie interakcie.
Hlavnými zisteniami ich práce je, že šimpanzy a bonoby, si dokážu zapamätať jednotlivcov, s ktorými sa stretli aj viac ako dvadsať rokov dozadu. No to nie je jediné zistenie, ku ktorému došli. Rovnako sa im podarilo odhaliť, že zvieratá venovali viac pozornosti tým jedincom, s ktorými mali pozitívnejšie vzťahy, čo naznačuje, že si uchovávajú nielen samotnú znalosť, ale aj kvalitu sociálnych vzťahov. Vedci hovoria, že tieto zistenia naznačujú, že sociálna pamäť šimpanzov a bonobov môže byť porovnateľná s ľudskou, ktorá začína upadať po 15 rokoch, ale môže pretrvať až 48 rokov po rozlúčke. V prípade ľudoopov, ich pamäť môže siahať až 26 rokov dozadu, prípadne viac. Treba podotknúť, že v priemere sa dožívajú okolo 40 až 60 rokov. Takáto dlhotrvajúca sociálna pamäť u ľudí a našich najbližších príbuzných naznačuje, že tento druh pamäte bol pravdepodobne prítomný už pred miliónmi rokov u našich spoločných evolučných predkov.
Práca vedcov zároveň otvára otázku, či ľudoopom chýbajú jednotlivci, s ktorými v minulosti žili, najmä ich priatelia a rodina, no dnes už nie sú medzi nimi.
„Myšlienka, že si pamätajú ostatných, a preto im môžu chýbať títo jedinci, je skutočne silným kognitívnym mechanizmom a niečím, čo sa považuje za jedinečne ľudské,“ povedala Lewis. „Naša štúdia neurčuje, že to robia, ale vyvoláva otázky o možnosti, že môžu mať schopnosť tak urobiť.“
