Rakúska cisárovná sa narodila na Štedrý večer roku 1837 v bavorskom Mníchove, no väčšinu svojho života strávila na cestách mimo svojho rodiska. Ako šestnásťročná sa vydala za svojho bratranca rakúskeho cisára Františka Jozefa, ktorý mal v tom čase dvadsaťtri rokov. Spolu mali celkovo štyri deti, pričom dve z nich nečakal dlhý a šťastný život ako z rozprávky. Prvorodená dcéra Sophie zomrela ako dvojročná následkom choroby. Korunný princ Rudolf Franz Karl Joseph, ako jediný chlapec zo štyroch detí, bol veľmi citlivej povahy. Vo svojich tridsiatich jedna rokoch si siahol na život, čo malo na cisárovnú veľmi negatívny dopad. Od tohto času sa obliekala výlučne len do čierneho, píše wikipedia.org
Život a povinnosti cisárovnej ju skľučovali, no vášeň našla v cestovaní
Chorobu, ktorá cisárovnú v roku 1860 zasiahla, využila ako zámienku na svoju prvú cestu do zahraničia na Madeiru s cieľom diagnostikovať pľúcnu chorobu. Vymanila sa tak zo života na cisárskom dvore, ktorý jej príliš nevyhovoval. Sotva sa vrátila späť do Viedne, choroba sa jej rýchlo vrátila a s podozrením na tuberkulózu odcestovala tentokrát na ostrov Korfu, ktorý si zamilovala. V priebehu rokov cisárovná podnikala mnohé cesty do zahraničia, na ktoré si jej manžel František Jozef síce nerád, no zvykol. Cestovala do Maďarska, Veľkej Británie, Malej Ázie, severnej Afriky či Grécka. Grécky ostrov Korfu bol jej srdcovou záležitosťou a v rokoch 1889 až 1891 bol na ňom postavený zámok v pompejskom štýle s názvom Achilleion.
Anorexia, prehnaná starostlivosť o zuby či vlasy boli takisto jej súčasťou
Cisárovná bola obzvlášť hrdá na svoje pevné gaštanové vlasy a dala si záležať, aby si ich nikdy nestrihala. Časom boli jej vlasy také dlhé, že siahali až na zem a ich denné česanie a umývanie každé tri týždne sa stávalo náročnou procedúrou. Česaniu vlasov venovala dlhé hodiny a ich umývaniu celý deň. Aby dokázala zvládať každodenné povinnosti prakticky, vytvorila jej osobná kaderníčka mimoriadne prepracované zapletané účesy.
Takisto dbala o intenzívnu zubnú starostlivosť a vynakladala na ňu nemalé peňažné sumy. Ako dentálne pomôcky jej lekári odporúčali rôzne kefky a zubný prášok. Aby docielila mladistvý vzhľad pleti, používala cez noc lisované hovädzie mäso, ktoré si priložila na tvár, píše portál metropole.at.
Cisárovná Alžbeta jedla striedmo a málo. Svoju telesnú hmotnosť si udržiavala konštantnú a celý život trpela podváhou. Postavu si udržiavala štíhlu pomocou pomarančovej, vaječnej, či mliečnej diéty alebo pomocou solených surových vaječných bielkov. Jej hmotnosť bola trikrát denne kontrolovaná a zapísaná do zoznamu, pričom sa premeriavali obvody lýtok, pása a stehien. Striedmy a chudobný jedálniček viedol k záchvatom prejedania sa, čo si kompenzovala dlhými túrami a intenzívnym cvičením. Jej dvorné dámy len s veľkou námahou stíhali jej tempo počas prechádzok v prírode.
