Keď Syd Barret začal písať piesne v štúdiu na Abbey Road netušil, že na nesmrteľnosť mu postačí len jediný rok. Syd Barret predstavoval prototyp bohéma s upraveným zovňajškom a so záľubou v halucigénoch a krásnych ženách. Mladá, nádejná skupina Pink Floyd podliehala jeho umeleckým predstavám a Sydov vodcovský hlas poslúchal dokonca aj tvrdohlavý Roger Water, ktorý videl v Sydových magických textoch potenciál preraziť aj mimo undegrandovej scény.
img: via mlkshk.com
Hneď prvé dva single kapely (Arnold Layne a See Emily Play) sa umiestnili v prvej dvadsiatke rebríčka britskej hitparády. Obzvlášť prvá pieseň odhalila Sydovo básnické nadanie. Jeho dominancia založená na schopnosti priviesť poslucháča do nového čarovného sveta, doplnená o psychadelický zvuk kapely, vyniesli Pink Floyd na špicu britskej hudobnej scény. Nanešťastie Pink Floyd v znamení roku 1967 má len krátke trvanie a Barretov smutný príbeh plný prešľapov, zavinených nadmerným užívaním LSD je už všeobecne známy. Syd sa napriek svojej hudobnej genialite stáva obeťou drogovej závislosti, ktorá mu spôsobovala psychické problémy a z kapely v roku 1968 odchádza. Na jeho miesto prichádza Barretov spolužiak, gitarista David Gilmour.
img: via youtube.com
O osem rokov neskôr sa po Londýne prechádzal už úplne iný Syd. Keď v roku 1975 pracovala skupina na svojich ďalších piesňach v štúdiu číslo 3 na Abbey Road, do štúdia sa zatúlal tučný čudák s vyholenou hlavou a s igelitovou taškou v ruke. Členovia skupiny tohto muža nespoznali a mysleli si že je to jeden zo zvukárových známych.
Trvalo dlhú chvíľu kým gitarista David Gilmour s pocitom hanby zistil, že je to Syd. Rozpačité stretnutie členov kapely je jeden z najcitlivejších míľnikov v dejinách skupiny, ktorý podčiarkuje fakt, že sa konalo na mieste kde pred ôsmimi rokmi tento nespoznaný pútnik s neprítomným výrazom nahrával svoje najlepšie skladby. Kapela vydáva album Wish You Were Here, ktorý obsahuje skladby Shine On You Crazy Diamond, ktorá predstavuje hold Sydovi Barretovi a titulnú skladbu Wish You Were Here, ktorá bola inšpirovaná pocitmi odcudzenia a práve touto smutnou udalosťou.
img: via feelnumb.com
Richard Wright(hráč na klávesy v Pink Floyd) pre BBC opisoval tento zážitok takto: Je to jeden z nezabudnuteľných zážitkov. Prišiel som na nahrávanie ‚Shine On..‘ Vošiel som do štúdia a videl som toho chlapíka sedieť celkom vzadu. Nebol odo mňa ďalej ako vy, ale ja som ho nespoznal. Spýtal som sa, kto je tam vzadu. ‚To je Syd‘, povedal niekto. Bolo to, ako keby niekto do mňa strelil… nedokázal som tomu uveriť. Mal oholenú hlavu, myslím aj obočie, všetko… popritom ako si zubnou kefkou čistil zuby, poskakoval hore-dolu… bolo to hrozné. Bol som hotový, myslím že Roger plakal, myslím, že sme plakali obaja. Bolo to veľmi šokujúce… sedem rokov sme sa nestretli a zrazu toto, práve vo chvíli, keď sme nahrávali túto skladbu. Nechápem- zhoda okolností, karma, osud, ktovie? Ale bol to veľmi silný zážitok…
img:via quora.com
Medzi Sydových fanúšikov patrili aj mnohé známe mená ako Paul McCartney, či David Bowie. Jeden z najväčších talentov psychadelickej éry rocku zomiera v ústraní vo svojom dome v britskom meste Cambridge v roku 2006, so statusom smutnej legendy s premárneným talentom.
